Deti a tínedžeri dnešnej generácie Z zažívajú úzkosť oveľa častejšie než predchádzajúce generácie. Stres z neistého sveta, tlak sociálnych sietí či neustále negatívne správy – to všetko ovplyvňuje ich duševné zdravie.
Ako uvádza portál Parents, odborníci varujú, že rodičia by mali vedieť rozpoznať, kedy už nejde len o bežné nervozitu, ale o úzkostnú poruchu, ktorá si vyžaduje pozornosť.
Generácia, ktorá žije v neustálom napätí
Podľa výskumov trpí úzkosťou alebo depresiou až 7,3 milióna detí, a toto číslo stále rastie. Gen Z, teda mladí ľudia, ktorí sú aktuálne vo veku 13 až 28 rokov, vykazujú najvyššie hodnoty úzkosti spomedzi všetkých generácií. Až 47 % z nich sa cíti často alebo stále úzkostne, a takmer polovica priznáva, že sa neustále cíti nervózne či napäto.
Niektoré skupiny sú ešte zraniteľnejšie – napríklad 74 % mladých ľudí z LGBTQ+ komunity priznalo, že pravidelne pociťujú úzkosť. Rýchly nárast výskytu duševných ťažkostí sa pozoruje aj u dievčat, najmä hispánskych a ázijských, zatiaľ čo u chlapcov je problém často podhodnotený, pretože o duševnom zdraví hovoria menej.
Prečo mladí ľudia trpia toľko úzkosťami?
Psychologička Shannon M. Bennett z Weill Cornell Medical School vysvetľuje, že úzkosť má genetický aj environmentálny pôvod. Dnešná generácia navyše vyrastá v prostredí, ktoré jej vôbec nepridáva.
Medzi hlavné stresory patria:
- Násilie a správy o tragédiách – Až 75 % mladých označilo správy o masových streľbách za významný zdroj stresu. Úzkosť v nich zvyšujú aj témy ako samovraždy, sexuálne obťažovanie či zmeny v zákonoch o interrupciách.
- Finančná neistota – Mnohé deti Gen Z vyrastali v rodinách, ktoré mali problém vyžiť. V roku 2011 žilo takmer 25 % v chudobe a takmer polovica v nízkopríjmových domácnostiach. Hoci sa situácia zlepšila, neistota zostala súčasťou ich vnímania sveta.
- Sociálne siete – Toto je zrejme najväčší vinník. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré trávia viac ako 3 hodiny denne na sociálnych sieťach, majú dvojnásobné riziko problémov s duševným zdravím. Dnešní tínedžeri pritom na sociálnych sieťach trávia v priemere 5 hodín denne.
„Neustály prístup k technológiám a sociálnym sieťam zosilňuje stres. Mladí nemajú priestor oddýchnuť si od porovnávania, tlaku či negatívnych správ,“ vysvetľuje psychologička Bennett. K tomu všetkému treba pripočítať aj pandémiu, ktorá zasiahla detstvo dnešných tínedžerov, školský tlak, komplikované rodinné vzťahy a preťaženie mimoškolskými aktivitami.
Na druhej strane, práve generácia Z otvára tému duševného zdravia viac ako kedykoľvek predtým. Mnohí mladí sa neboja priznať, že majú úzkosť, a hovoria o nej otvorene.
5 varovných znakov, že vaše dieťa môže trpieť úzkosťou
Úzkosť sa môže prejaviť rôzne – nie vždy ide o plač alebo paniku. Niekedy sa skrýva za únavou, podráždenosťou či bolesťami brucha. Tu sú varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať:
1. Vyhýbanie sa aktivitám
Ak sa dieťa izoluje, nechce chodiť medzi kamarátov alebo sa vyhýba veciam, ktoré predtým milovalo, môže to byť prvý znak úzkosti.
2. Telesné príznaky bez príčiny
Opakované bolesti hlavy, brucha či svalové napätie bez zjavného dôvodu môžu byť prejavom úzkosti. Ak sa fyzické ťažkosti opakujú, hoci lekár nič nenájde, ide často o signál duševného preťaženia.
3. Problémy so spánkom
Až polovica ľudí s úzkosťou má poruchy spánku. Deti môžu ťažšie zaspávať, často sa budiť alebo sa ráno cítiť vyčerpané. Pomôže pevný večerný režim – bez obrazoviek aspoň 30 minút pred spaním, pokojná hudba či spoločné čítanie.
4. Neustále uisťovanie sa a obavy
Dieťa sa stále pýta: „Si na mňa nahnevaná?“, „Urobil som to dobre?“ alebo potrebuje opakovane potvrdiť, že je všetko v poriadku. Ide o cyklus, v ktorom úzkosť núti dieťa hľadať uistenie, no to mu prináša len krátkodobú úľavu.
5. Podráždenosť a výbuchy hnevu
Úzkosť sa u detí často prejavuje ako zlosť, výbuchy alebo plač. Keď mozog cíti ohrozenie, dieťa môže reagovať obranným správaním, ktoré rodičia mylne považujú za vzdor či drzosť.
V prípade, že sa niektoré z týchto znakov týkajú aj vašich ratolestí, odborníci odporúčajú, aby rodičia:
- počúvali bez súdenia,
- nevytvárali dokonalé prostredie bez stresu, ale pomáhali dieťaťu zvládať ho,
- v prípade potreby vyhľadali odborníka – psychológa, školského psychológa alebo psychiatra,
- hovorili o svojich emóciách otvorene, aby deti videli, že pocity nie sú hanba.
Ak budete ako rodičia vnímaví, trpezliví a otvorení komunikácii, môžete svojim deťom pomôcť zvládať úzkosť skôr, než prerastie do vážnejších problémov.
