1. Vzorec z minulosti: Milujeme to, čo poznáme

.Ak sme v detstve či v mladosti zažili lásku, ktorá bola podmieňovaná, vzdialená alebo chladná, je veľká šanca, že to považujeme za normálne. Táto skúsenosť sa podvedome prepisuje do vzťahov v dospelosti, čo znamená, že nás priťahuje ten, kto nám pripomína niekoho dôležitého z minulosti. A aj keď vieme, že nás to ničí, nevysvetliteľne túžime získať späť lásku, ktorá nám kedysi chýbala.

2. Láska ako výzva: Dávame hodnotu tomu, čo je ťažké získať

Keď je láska komplikovaná, bolestivá, neistá, často jej pripisujeme väčší význam. Nie preto, že by bola hlbšia, ale preto, že si ju musíme zaslúžiť. Náš mozog hrá hru, ak je niečo nedostupné, musí to byť cennejšie. A v prípade, že je nám občas prejavená náklonnosť, pripomenie nám to, že sa máme snažiť ešte viac.

3. Pocit, že ho dokážeme zmeniť

Ženy často veria, že láska má liečiť. Dokonca pretransformovať. Možno je len zranený, možno ešte nebol milovaný takto, možno mu mám ukázať, aká láska vie byť, toto sú vnútorné dialógy, ktoré vedieme. No skutočnosť je iná, ľudia sa menia, len keď chcú. Nie keď ich milujeme.

4. Hlasy hlboko v nás: Nie som dosť dobrá na plnohodnotnú lásku

Ak v sebe nosíme presvedčenie, že nie sme hodné stabilnej, zdravej lásky, často si vyberáme partnerov, ktorí nám to potvrdzujú. Nie preto, že by sme si nezaslúžili viac, ale preto, že hlboko v sebe tomu neveríme. Niektoré ženy si takto nevedomky potvrdzujú obraz o sebe samej.

Advertisements

5. Dráma, ktorá klame telom: Silné emócie ≠ veľká láska

Zranenie, túžba a neistota sú extrémne silné pocity. Telo ich vníma ako intenzívne spojenie. A my si ich často mýlime s osudovou láskou. Keď to tak bolí, musí to byť vážne – no nie, nemusí. Môže to byť len závislosť na niečom, čo nás ničí, no zároveň láka, lebo je to emocionálne silné.