Agnes dodnes spomína na zážitok z minulých vianočných sviatkov, ktorý navždy zmenil jej život. Anonymné listy, ktorých autor je pre ňu dodnes neznámym, zmenili jej pohľad na život. Tie slová v nich boli presne tie, ktoré potrebovala počuť, aby sa prebrala.
Vzala si ho, hoci bol chorý a ostala s ním do konca
Tento príbeh sa stal jednej našej známej, volajme ju Agnes. Je to však príbeh, ktorý začal oveľa skôr než sa do neho zaplietli anonymné listy. Začal mužom, ktorý vstúpil do jej života už chorý. Napriek tomu sa rozhodla, že si ho vezme a bude s ním až do konca. Keď však ten koniec prišiel, ostala vo svojom živote zaseknutá. Nevedela, ako ďalej bez neho žiť, čo si so životom počať: „Chodila som do práce, stretávala sa s rodinou a priateľmi, vracala sa každý deň do prázdneho bytu, zavrela za sebou dvere a smútila. Tvárila sa, že to zvládam, aj keď dnes mi je jasné, že ani oni tomu neverili, len sa báli čokoľvek povedať, aby som sa nedostala na cestu, z ktorej už nebude tak jednoduché sa dostať,“ opisuje svoj život po strate milovaného manžela Agnes.
To, čo sa v ňom písalo, bolo pre ňu, vedela to
Po krutom lete prišla jeseň a po nej zima s vianočnými sviatkami, ktoré boli prvé strávené bez neho. Snažila sa byť silná, ale zlyhávala čoraz viac. Presne v ten vianočný čas pár týždňov pred Štedrým dňom jej začali chodiť poštou anonymné listy. Keď dostala prvý, myslela si, že je to žart. Ibaže to, čo sa v ňom písalo, opisovalo ju a jej život. Slová v ňom ťali do živého, boli pre ňu, vedela to: „Vraj kde som sa stratila? Prečo som svoj život zahodila? Či už neverím na lásku a na to, že tu so mnou ostáva, ja keď milovaného človeka už niet? Prečo som prestala veriť a žiť? …“ A po tomto liste prišiel každý týždeň až do Vianoc ďalší a ďalší a stále viac sa jej ich obsah dostával pod kožu.
Začala znova cítiť, žiť
O listoch nepovedala nikomu, každý večer si dokola čítala ten jeden a po ňom ďalšie, ktoré prišli. Boli jej svetlom na konci tunela, z ktorého nevedela vyjsť. Začala znova cítiť nedočkavosť, zvedavosť, vzrušenie a to ju prekvapilo, pretože si myslela, že ich už nikdy nepocíti. V poslednom liste bol opísaný príbeh. Príbeh človeka, ktorý sám stratu prežil: „Verila som jeho slovám, pretože presne tak by som opísala svoju bolesť ja. Takto to dokáže precítiť a popísať len človek, ktorý vie, ako bolí prísť o milovanú bytosť príliš skoro. List bol zakončený slovami… „prekonal som to ja, prekonáš to aj ty. Keď ti bude najťažšie spomeň si, že nie si v tom sama, je nás veľa, ktorí kráčame dopredu napriek tvrdým ranám osudu“. Po tomto už viac listov neprišlo. Dodnes sa k nim však vraciam, hlavne v tomto období, kedy sa blížia opäť Vianoce. Stali sa moju nádejou, mojou inšpiráciou, prečo začať žiť život opäť naplno a vychutnávať si ho, kým ho mám,“ uzatvára svoj príbeh Agnes, ktorá dodnes ani len netuší, kto jej listy posielal. Napokon to ani nechcela vedieť. Ako povedala, má to svoje kúzlo, má to ostať tajomstvom.
