Existujú vzťahy, ktoré sú stabilné a bezpečné. A potom sú tu tie druhé – elektrizujúce, chaotické, plné napätia, žiarlivosti, túžby a neuchopiteľnej príťažlivosti. Muži, ktorí nás priťahujú takou silou, že ju nevieme rozumovo vysvetliť. A hoci vieme, že nie sú tí praví, nedokážeme od nich odísť. Prečo im nevieme odolať?
1. Pretože priťahujú našu nevyriešenú minulosť
Psychológia hovorí jasne – partneri, ktorí nás hlboko zraňujú aj priťahujú, často aktivujú niečo, čo v sebe máme neuzavreté. Niekedy je to dávna túžba po uznaní, potreba dokázať svoju hodnotu alebo vzorec lásky, ktorý sme videli doma. Takéto vzťahy sú magnetické práve preto, že nevedome dúfame, že teraz to dopadne inak.
2. Pretože dráma je návyková
Romániky s mužmi, ktorí nás dráždia a zraňujú, majú jedno spoločné – výkyvy. Emocionálne horské dráhy striedajú vzdialenosť a vášeň, neistotu a eufóriu. A práve tieto kontrasty spôsobujú chemickú reakciu v mozgu. Po napätí totiž prichádza nadšenie a to je neuveriteľne návykové.
3. Pretože si zamieňame chcem s potrebujem
Muži, ktorí nás emocionálne vyhadzujú z rovnováhy, v nás prebúdzajú intenzitu, ktorú si ľahko zamieňame za lásku. Hovoríme si:„Len s ním sa cítim takto dobre. Nikto iný ma takto nepriťahuje.“ Pravda však býva iná, často nás priťahuje nie to, čo potrebujeme, ale to, čo nám je dôverne známe.
4. Pretože otvárajú našu vlastnú tienistú stránku
Títo muži vedia presne, kde máme slabé miesto. Ich správanie prebúdza naše obavy, testuje hranice, vyvoláva reakcie, ktoré nás samé prekvapujú. Niektorí psychológovia tvrdia, že takíto partneri fungujú ako „tieňové zrkadlo“ – ukazujú nám to, čo sme o sebe nechceli vidieť. Napríklad potrebu kontroly, či strach z opustenia. A preto je ťažké od nich odísť, akoby sme v sebe ešte nemali odpoveď. sychológovia tvrdia, že tieto vzťahy nie sú len o túžbe či chémii, ale o našom vlastnom zrkadle a o tom, čo si nesieme v sebe.
Ako z toho von?
- Rozuzlenie takýchto románikov neprichádza v okamihu, keď ten druhý zmení správanie, prichádza v momente, keď pochopíme, prečo nás vôbec priťahoval.
- Keď sa pozrieme do zrkadla a priznáme si, kde máme rany, prečo tolerujeme málo a čo v skutočnosti potrebujeme.
- Týmto mužom často ďakujeme až spätne, za lekciu, ktorá bola bolestivá, ale kľúčová. No a po nich si môžeme vybrať niekoho, kto nás nebude dráždiť ani ničiť, ale kto bude vedieť milovať tak, ako sme si celý čas zaslúžili.
