Strach, úzkosti a nočné mory. Čert nie je pre malé deti „zábavný“
Zistenia Michaely sú alarmujúce: Mnohé deti po stretnutí s čertom zažívajú fóbie, panické záchvaty, nočné pomočovanie či odmietanie spánku osamote. A to nie na jeden večer – ale celé týždne a mesiace. Rodičia sa následne ocitajú v zložitej situácii: dieťa verí v Mikuláša, no zároveň sa desí čerta. Ako mu vysvetliť, že jedna bytosť je skutočná a druhá nie?
Problém podľa Michaely ešte prehlbujú samotní dospelí, ktorí čerta stvárňujú: „Niektorí sa vyslovene tešia, že dieťa rozplačú. Berú to ako vtip, no nevidia následky,“ upozorňuje.
Škôlky ako rizikové miesto. Prečo je čert pre najmenších nevhodný?
Napriek tomu, že tradícia „Mikuláš – anjel – čert“ patrí medzi tie najznámejšie, v škôlkach podľa mnohých rodičov nemá čo hľadať. Deti v predškolskom veku si totiž nedokážu oddeliť realitu od divadla. A keď do triedy vstúpi čert s krikom, reťazami a uhlím, ich psychika situáciu vníma ako skutočné ohrozenie.
V praxi to vyzerá tak, že mnohé mamičky radšej nechávajú deti počas Mikuláša doma. Nie pre truc – ale z obavy o ich duševné zdravie. Deti totiž po zážitku s čertom často začnú:
- báť sa tmy,
- mať strach z nových miest,
- odmietať chodiť samé na toaletu,
- vymýšľať si strašidlá v skriniach,
- dokonca sa báť bradatých či tmavších mužov.
To všetko je následok jedného jediného „vtipu“.
Má čert ešte miesto v roku 2025? Rodičia žiadajú zmenu tradícií
Michaela otvorene hovorí: „Čerti by mali byť v škôlkach zakázaní.“ Podľa nej by mali zostať len tam, kde deti už rozumejú, že ide o kostým – nie medzi tými najmenšími. Najmä preto, že malé deti majú ešte veľmi citlivú psychiku a nie sú schopné spracovať odlišnosť medzi realitou a rozprávkou.
Ako riešenie ponúka napríklad:
- požiadať škôlku o odstránenie čerta z programu,
- ak trauma už nastala, zvážiť prezradenie, že ide o „hru pre deti“ – aby dieťa dokázalo zážitok racionálne spracovať,
- pracovať s imaginárnymi strachmi pomocou jednoduchých mentálnych techník, ktoré opisuje v knihe Olívia v bublinke odvahy.
Tradícia vs. psychické zdravie detí: kam sa posunie Slovensko?
Mnohí rodičia sa dnes pýtajú: Potrebujeme strašiť, aby sme vychovávali?
Michaelin odkaz je jasný: Deti nie sú zlé, sú len malé. Zlé správanie neexistuje kvôli „čertovi“, ale kvôli potrebe usmernenia a pochopenia. V modernom svete, kde rozumieme detskej psychike viac ako kedykoľvek predtým, je možno čas prispôsobiť tradície – nie meniť ich podstatu, ale zabrániť tomu, aby ubližovali.
Možno by úplne stačil Mikuláš a anjel – prinášajúci radosť namiesto strachu. „Tradícia je krásna. No nikdy by nemala stáť viac ako detská duša,“ uzatvára Michaela.
