Zo zúfalstva som urobila hlúposť

Naďa si povedala, že klin sa klinom vybíja. Vedela, že sa to naozaj len tak hovorí, taká naivná zase nebola. Len si sama pred sebou potrebovala ospravedlniť to, čo sa chystala urobiť, hoci to rozhodne neplánovala. Bola po niekoľkoročnom vzťahu s mužom, s ktorým to striedavo fungovalo a nefungovalo. Neustály kolotoč prosieb a odpustení, rozchodov a návratov bol už pre ňu únavný: „Našťastie som si v jednej chvíli uvedomila, že mi to za to naozaj nestojí a rozhodne ani on. Ukončila som to, hoci som ho aj tak stále milovala. Vedela som však, že to robím pre svoje duševné dobro. Avšak podcenila som smútok, samotu a zúfalstvo, ktoré som pociťovala do takej miery, že som urobila skutočnú hlúposť,“ začína svoje rozprávanie naša známa Naďa.

Tomu kúsku drámy dáme vždy prednosť

Naďa mala slobodného suseda, ktorého poznala už niekoľko rokov. Vedela, že po nej od začiatku pokukuje: „Nebol rozhodne na zahodenie, len to bola podľa mňa taká naivná, dobrá romantická duša a viete ako to chodí. Vždy dáme prednosť tomu sexi darebákovi, ktorý nás len trápi, pretože po tom kúsku drámy v podstate túžime všetky, nemám pravdu? Netrvalo dlho a ako som predpokladala, zazvonil pri mojich dverách. Vedel takto prísť, vedeli sme sa porozprávať, pozrieť film, dať si pohárik, ale vždy som to držala v medziach priateľstva a on to rešpektoval. Nikdy sa o nič nepokúsil až do toho osudného večera,“ pokračuje Naďa.

Aspoň na jednu noc som sa chcela cítiť výnimočne

Naďa si dodnes vyčíta, že ho nezastavila. Bola taká zúfalá, unavená a nechcela už viac drámy. V tej slabej chvíľke si povedala, že chce aspoň na jednu noc niekoho, kto je romantik, kto by ju na rukách nosil, kto by sa k nej správal ako k jedinej na svete. Vedela, že od svojho suseda Martina to dostane. Aj dostala. Bola to nádherná noc, na tom trvá dodnes: „Avšak hoci som nechcela viac drámy, iba sa na jednu noc cítiť výnimočne a milovane, dostala som paradoxne ešte viac drámy. Martin to celé pochopil tak, že sme od toho večera začali spolu chodiť. Aj keď som ho schladila a povedala mu, ako to vidím ja, nepomohlo. Prenasledoval ma týždne, neustále kupoval darčeky, pozýval na rande, zvonil mi mojich dverách každý večer, nedal si pokoj. Všetci ostatní susedia sa tak stali svedkami tejto drámy a mne neostávalo iné než sa odsťahovať. Nakoniec som mu povedala, že ak ma bude prenasledovať aj do nového bydliska, pôjdem na políciu, lebo sa ho začínam báť. Na to odpovedal len toľko, že to nikdy nechcel a ak sa ho naozaj bojím, nechá ma na pokoji,“ končí svoje rozprávanie Naďa. Hoci sa nič zlého neudialo a Martin sa jej na oči neukazuje, niekedy má zvláštny pocit akoby ju niekto na ulici alebo jej obľúbeným miestach stále pozoroval. A možno si to len vsugerovala…