Jej krása vždy pôsobila nadpozemsky, no život jej uštedril rany, ktoré by zlomili nejedno srdce. Napriek tomu, Petra Němcová aj po rokoch žiari pokojom a vnútornou silou, hoci strata snúbenca zostáva bolestivou spomienkou. Dnes však žije život, o ktorom kedysi len potichu snívala a je naozaj šťastná!
Spomienka, ktorá navždy zmenila jej život
Jej meno bolo kedysi synonymom bezstarostnej krásy a svetiel reflektorov, no osud jej pripravil skúšku, ktorá predefinovala jej vnímanie sveta aj osobnosť. V roku 2004, počas ničivej vlny tsunami v Thajsku, krásna Petra Němcová prišla o svojho snúbenca Simona Atleeho – muža, s ktorým plánovala budúcnosť. Sama prežila len zázrakom.
Spomienka na túto stratu v nej zostane navždy zapísaná, tichá a bolestná, no zároveň formujúca. Nasledovali roky, ktoré boli veľmi náročné nielen fyzicky, ale i emočne. Učila sa dýchať nanovo, veriť svetu a znovu nájsť zmysel v maličkostiach.
Prehodnotila priority, spomalila a pochopila, že krása života sa neskrýva v dokonalosti, ale v prítomnom okamihu. Veľmi dlho sa nevedela zamilovať, no nie preto, že by nechcela, ale preto, že človek po takej strate potrebuje čas. Až keď to najmenej čakala, našla si k nej cestu láska znova.
Šťastie si váži každý deň
Po jej boku dnes stojí filantrop a podnikateľ Benjamin Larretche. Muž, ktorý jej priniesol pokoj, istotu a nový začiatok. Spolu vytvorili rodinu, ktorá je pre Petru všetkým. Ich synček Bodhi, je stelesnením zázraku, dokonalou kombináciou oboch rodičov, nielen vzhľadom, ale aj povahou. V jeho smiechu a pohľade našla Petra to, čo kedysi stratila – radosť zo života bez strachu.
Rodina dnes žije v Karibiku, obklopená prírodou, s ktorou sú hlboko prepojení. Tento vzťah k svetu okolo seba premietajú aj do svojho životného cyklu. Petra je vegánka, venuje sa ekologickým témam a spolu s partnerom vedú syna k hodnotám, ktoré sú jednoduché, no zásadné – k úcte, vďačnosti, láskavosti a vedomiu, že to, čo prežívajú, nie je samozrejmosť, ale dar.
Jej príbeh dnes nie je len o kráse, ale o sile, nádeji a viere, že aj po najtemnejších kapitolách môže vyjsť slnko. Tiché, pokorné a o to krajšie.
