Barbora Krajčírová sa už čoskoro stane trojnásobnou mamou. V rozhovore nám prezradila viac o svojej práci, materstve aj o vzťahu s Tomim Popovičom.
Moderátorka Barbora Krajčírová dnes žije šťastný rodinný život ako vydatá žena a mama dvoch detí. Dcéru Amiu má z predchádzajúceho vzťahu s Tomim Popovičom, s ktorým strávila osem rokov, no ich vzťah sa časom skončil. Od rozchodu už prešlo mnoho rokov a Barbora si medzitým našla osobné šťastie po boku manžela Ľuboša. Spolu majú synčeka Kristiána a čoskoro sa ich rodinka rozrastie o ďalšieho člena.
Okrem práce a starostlivosti o deti Barbora dokončila aj doktorandské štúdium a dnes je hrdou doktorkou filozofie.
Ako sa zmenil pojem „dokonalý deň“ odkedy máte deti?
„Dokonalosť je pre mňa už dávno o maličkostiach, ktoré si často ani nenaplánujem, len si ich všimnem v priebehu bežného dňa. Nech to znie akokoľvek klišé, sú to momenty, keď vidím, ako sa syn hrá, dcéra sa so mnou rozpráva, muž oddychuje… taký ten rodinný ‘chill’, kedy vypneme drámy bežného života a užívame si nás ako rodinu a náš domov. Okrem týchto krásnych chvíľ je pre mňa dokonalosť aj možnosť spoznávať svet, preto beriem deti od útleho veku na rôzne miesta a objavujeme ho spoločne.“
Čo ťa materstvo naučilo o trpezlivosti a hraniciach? Čo máš na materstve najradšej?
„Trpezlivosť a hranice sú v materstve nesmierne dôležité. Ak by som hranice v rámci výchovy neurčila, trápila by som nielen seba, ale aj deti, ktoré by sa v tom mohli stratiť. Deti sa lepšie orientujú, keď vedia, kde sú hranice a kde je ‘ok’. Samozrejme, skúšajú ich prekračovať – to robia najradšej – a je na nás dospelých, ako to zvládneme a vysvetlíme im to.
Na materstve mám najradšej to, že aj keď je niekedy náročné, s deťmi a v rámci našej rodiny sú to zároveň tie najkrajšie chvíle. Tie zážitky – krásne aj náročnejšie, keď spolu riešime veci a komunikujeme – robia materstvo takým výnimočným.“
Čo by si chcela, aby si tvoje deti raz pamätali – nie z tvojich slov, ale z tvojho správania?
„Slová si možno zapamätajú, ale skutočne žijú naším správaním a konaním. Dúfam, že si moje deti zoberú do života najmä to, aby robili veci, ktoré im neuberajú na zdraví – práve naopak, aby ich posilňovali psychicky aj fyzicky. Chcem, aby išli za svojimi snami, aj keď cesta bude náročná, a aby si vždy vedeli navzájom pomôcť a tešiť sa na seba, vediac, že sú tu jeden pre druhého.“
Čo ste si o materstve mysleli predtým a dnes sa na tom už len usmejete?
„Veľmi som nemala čas nad materstvom rozmýšľať, keď som do toho vhupla veľmi mladá. Z vlastnej skúsenosti však viem, že tehotenstvo, pôrod a starostlivosť o bábätko robia materstvo v mnohých prípadoch úplne prirodzeným. Prírodu neoklameme – aspoň u mňa to platilo dokonale.
Postupne sa však miešajú prirodzené veci s naučenými vzorcami výchovy, ktoré sme dostali doma, a niekedy to môže spôsobiť menší chaos. Ale dá sa s tým krásne pracovať – zobrať si z vlastného detstva to pekné a racionálne a postupne minimalizovať to, čo vás znepokojuje alebo zraňuje.“
Máš za sebou jeden nevydarený vzťah, z ktorého máš dcéru. Ako sa dnes pozeráš na tento vzťah a rozchod?
„Nikdy nič z mojej minulosti nepovažujem za nevydarené. Každá skúsenosť ma buď niečo naučila, posunula vpred, alebo ma donútila zamyslieť sa nad tým, ako veci robiť lepšie. Práve naopak – máme spolu krásnu dcéru, pravidelne komunikujeme a spoločne ju vychovávame. Od začiatku sme si nastavili priateľský vzťah, veď sme dospelí ľudia. Amiin tatino ju zbožňuje najviac na svete a tam nie je miesto pre nič toxické či zlé.“
Tretie tehotenstvo – ako ho prežívaš a v čom sa líši od prvého a druhého?
„Tretie tehotenstvo si zatiaľ užívam bez väčších zdravotných komplikácií a bez stresu, aký som zažila počas pandémie pri mojom synovi. Občas mám pocit, že čas uteká neuveriteľne rýchlo. Stíham ešte pracovať, chodiť do školy a venovať sa dvom deťom a mužovi, takže zatiaľ to funguje. Samozrejme, určité obavy sa občas objavia, ale tie sú skôr spôsobené vekom a skúsenosťami – uvedomujem si zdravotné riziká, ktoré so sebou vek prináša. Napriek tomu je pre mňa prirodzené mať pokoru a dôveru k zdravotníkom.“
Ako zvládaš prácu a rodinu?
„Všetko si človek musí postupne zorganizovať a nájsť systém. Ja som spojená s prácou a materstvom už od 24 rokov, takže viem, ako ich skĺbiť, aj keď boli obdobia, keď som si svoje sily neodhadla a musela si dať plánovanú či neplánovanú pauzu.
Moderátorská práca prináša množstvo stresu, ktorý je často zbytočný, takže sa snažím minimalizovať ho čo najviac a užívať si to, čo robím. Malá dávka stresu alebo trémy môže človeka aj nabudiť, ide len o správne odhadnutie mierky.“
Keby si mala vybrať jeden dôvod, prečo stále robíš to, čo robíš, ktorý by to bol?
„Prácu som začala ešte na strednej škole ako formu brigády a myslela som si, že bude dočasná. Už je to však 20 rokov, čo sa venujem moderovaniu – s krátkymi materskými prestávkami – a som za to nesmierne vďačná. Popritom si plním aj sny, ktoré som mala ešte pred tým, ako som sa postavila pred kameru, najmä ten, že raz budem právničkou.
Moja práca mi dáva voľnosť a flexibilitu. Popri deťoch je to na nezaplatenie – idem do práce podľa voľných dátumov v kalendári, väčšinou popoludní alebo večer. Keď som ešte pracovala denne v rádiu, ranné šou boli skvelé, pretože okolo 9-10 som už mala odrobené a mohla som sa venovať deťom. Tie ranné vstávania sú však náročné – obdivujem každého, kto pracuje na smeny, v noci alebo má spánok nepravidelný.“
Kedy sa cítiš najviac sama sebou?
„Najviac sama sebou sa cítim, keď môžem cestovať, spoznávať nové miesta, ľudí a kultúru a ochutnávať nové chute. To som ja – a preto sa snažím, vždy keď je to možné, vziať so sebou aj rodinu a cestovať spoločne. Veľkou súčasťou môjho života je aj hudba. Keď som hudobne tvorila pre deti, veľmi ma to napĺňalo. Potom ma pohltila pracovná vyťaženosť, ale verím, že sa k hudobnej tvorbe pre deti ešte vrátim.“
Aký je signál toho, že sa o seba staráš dobre – a čo je prvý varovný signál, že to zanedbávaš?
„Keď mám dostatok energie na všetko – byť mamou, manželkou, moderátorkou aj študentkou – viem, že sa o seba starám dobre. Ak cítim, že mi energia ubúda, je to jasný signál, že si musím oddýchnuť a nenaháňať sa zbytočne za výkonom. Trvalo mi roky, kým som sa to naučila rozoznávať, ale dnes som za to vďačná.“
Ako sa vekom zmenil tvoj vzťah k vlastnému telu?
„Moje telo je pre mňa zázrak. Prinieslo na svet moje deti, slúži mne a snažím sa mu načúvať a robiť preň pozitívne veci. To, či je väčšie, užšie alebo širšie, nie je také dôležité – podstatné je, aby bolo zdravé a malo dobrú fyzickú a psychickú kondíciu.“
Čo ti dnes robí radosť?
„Radosť mi robí, keď si doma dokážeme odkomunikovať aj tie najmenšie maličkosti. Z maličkostí sa totiž môže nahromadiť lavína problémov, ktoré je potom ťažké riešiť. Preto si vážim každý pokojný a otvorený moment s rodinou.“
Aký malý, nenápadný rituál ťa najspoľahlivejšie dáva do pohody?
„Milujem chvíľkovú samotu. Stačí, keď sa zavriem sama v izbe, pospím si, počúvam hudbu alebo si pozriem seriál. Niekedy je úžasné len tak sama si ísť zabehať. Skrátka na chvíľu byť sama pre seba a načerpať energiu.“
Čo rada robíš vo voľnom čase?
„Vo voľnom čase väčšinou štartujeme auto a ideme za zážitkami – v zime lyže, v lete výlety, more. Ak práve necestujeme, môj voľný čas patrí škole, dopĺňam si fakultu práva a psychológie, takže knihy, poznámky, seminárky – to je môj spôsob, ako využiť voľný čas.“
Existuje niečo, čo si sa naučila robiť pomalšie – vedome?
„Snažím sa byť vedome pomalšia pri používaní telefónu. Poobede, večer a cez víkendy, ak nejde o SOS situáciu, je pre mňa telefón len na radosť. Ak by som totiž aj v týchto chvíľach venovala energiu každej správe, telefonátu alebo notifikácii, vyčerpalo by ma to.
