Známy slovenský zápasník Gábor Boráros nedávno otvorene prehovoril o tom, ako sa zmenil jeho život aj život jeho dcérky po tragickej strate matky. Po tom, čo jeho partnerka Monika zosnula, musel Boráros nielen zvládnuť vlastný smútok, ale aj postarať sa o malú Zoru tak, aby jej poskytol stabilné a bezpečné prostredie. V najťažších chvíľach mu pri tom pomáha jeho súčasná partnerka, so ktorou už dlhšie tvorí pár a ktorá sa aktívne zapája do starostlivosti o dieťa, čím sa stala oporou celej novej rodinnej situácie.
Boráros priznáva, že zladenie jeho starého života s tým novým nebolo jednoduché. „Všetko sa zmenilo. Už nejde len o mňa, ale aj o Zoru,“ povedal v rozhovore, kde otvorene hovoril o každodenných výzvach, ktorým čelí ako osamelý otec. Sám priznáva, že skôr by si nevedel predstaviť, ako by zvládal rutinné povinnosti, ako upratovanie alebo prípravu jedla, keby nemal pri sebe partnerku, ktorá mu pomáha tak prirodzene, ako to robí.
Zaujímavým aspektom ich spoločného života je podľa Borárosa práve vzťah medzi Zorou a jeho partnerkou. Dieťa, ktoré je už takmer štvrté ročné, si k nej našlo cestu úplne spontánne a bez nátlaku. Boráros opisuje situácie, keď Zora preferuje tráviť čas s partnerkou, hrá sa s ňou a nechce, aby sa otcovi darilo vstúpiť do ich hier. To je podľa neho jasný signál, že medzi nimi vznikla silná väzba, ktorá nie je len výsledkom potreby náhrady, ale prirodzeného vzťahu.
Zápasník si uvedomuje, že dcéra potrebuje ženský vzor, a priznáva, že on sám nemôže nahradiť materinskú úlohu. Preto podľa jeho slov veľmi oceňuje, že partnerka nepristupuje k Zore len ako k povinnosti, ale prejavuje k nej skutočný záujem a starostlivosť. Táto dynamika je pre Borárosa veľkým úľahom, pretože vie, že jeho dcéra rastie v prostredí, kde má prítomný nielen silný otec, ale aj láskavú ženskú osobnosť, ktorá jej pomáha rozvíjať sa.
Boráros sa tiež nezdráha hovoriť otvorene o tom, že mnohým sa jeho názory nemusia páčiť, no verí, že realita je taká, že malé dieťa prirodzene hľadá spriaznenú osobu, ktorú môže vnímať ako druhú matku. Tento postoj vyvolal rôzne reakcie verejnosti, niektorí ľudia vyslovili pochopenie a podporu, iní zas obavy z toho, ako sa môže takýto vzťah vyvíjať v budúcnosti. Boráros však zostáva pri svojom názore, že láska a starostlivosť, ktoré dcérka dostáva z rôznych strán, jej pomáhajú cítiť sa milovane a bezpečne.
V konečnom dôsledku jeho slová ukazujú, že budovanie novej rodiny po strate blízkej osoby nie je jednoduché, ale s podporou a pochopením je možné vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa aj dospelý nachádzajú rovnováhu. Borárosova skúsenosť je príbehom o tom, ako sa život môže zmeniť a ako láska a starostlivosť dvoch dospelých môžu pomôcť malému človeku rásť a cítiť sa milovaný, aj keď okolnosti nie sú ideálne.
