Na prvý pohľad to znie ako temný román alebo scenár gotického filmu. No tento príbeh sa skutočne odohral a dodnes vyvoláva mrazenie v chrbte. Hlavnou postavou je muž, ktorý si hovoril vedec, no jeho činy prekročili všetky hranice reality, morálky aj zdravého rozumu.
Carl Tanzler, pôvodom z Nemecka, sa presťahoval do Spojených štátov a pracoval ako rádiologický technik v nemocnici v Key West. Už od mladosti bol známy tým, že žil vo svete vlastných predstáv. Tvrdil, že ho navštevujú vízie a že raz stretne osudovú ženu, ktorú mu ukázala tajomná postava z minulosti. Keď jedného dňa stretol mladú pacientku menom Maria Elena Milagro de Hoyos, bol presvedčený, že práve ona je tou vyvolenou.
Elena bola mladá, krásna a zároveň smrteľne chorá. Trpela tuberkulózou, ktorá bola v tom čase často rozsudkom smrti. Tanzler sa rozhodol, že ju zachráni za každú cenu. Nosil jej darčeky, skúšal rôzne liečby a neustále jej vyznával city. Ona však jeho city neopätovala. Bola vydatá a jeho pozornosť vnímala skôr ako zvláštnu než romantickú.
Keď Elena v roku 1931 zomrela, Tanzler sa s tým nedokázal zmieriť. Zaplatil jej pohreb a dokonca nechal postaviť mauzóleum, aby ju mohol „navštevovať“. Lenže jeho návštevy sa postupne menili na niečo oveľa temnejšie. V roku 1933, takmer dva roky po jej smrti, urobil krok, ktorý šokoval aj tých najodolnejších.
Pod rúškom noci sa vplížil na cintorín, otvoril hrob a telo Eleny odniesol domov.
To, čo nasledovalo, je takmer nepochopiteľné. Tanzler sa rozhodol žiť ilúziu. Telo ženy upravoval, opravoval rozpadávajúce sa časti, používal vosk, látky, parfumy aj rôzne chemikálie, aby spomalil rozklad. Vytváral obraz ženy, ktorú miloval, a predstieral, že je stále nažive.
Roky žil s jej telom v jednej domácnosti. Rozprával sa s ňou, spal vedľa nej, tancoval s ňou a správal sa, akoby ich vzťah nikdy neskončil. Táto ilúzia trvala neuveriteľných sedem rokov.
Okolie začalo tušiť, že niečo nie je v poriadku. Povesti sa šírili, až napokon Elenina rodina zalarmovala úrady. Keď pravda vyšla najavo, nasledoval šok. Ľudia nedokázali pochopiť, ako ďaleko môže zájsť posadnutosť a skreslená predstava o láske.
Napriek tomu bol výsledok prekvapivý. Tanzler síce čelil obvineniam, no nakoniec sa vyhol trestu, pretože prípad spadol pod premlčaciu lehotu.
Príbeh však nekončil. Aj po tom, čo o telo prišiel, sa nedokázal odpútať. Vytvoril si jeho napodobeninu a pokračoval v živote, akoby jeho milovaná bola stále pri ňom.
Tento prípad dodnes vyvoláva otázky. Kde končí láska a kde sa začína posadnutosť? A čo sa deje v mysli človeka, ktorý odmieta prijať realitu tak silno, že si radšej vytvorí vlastný svet?
Príbeh Carla Tanzlera nie je len o chorobnej fascinácii. Je to temné zrkadlo ľudskej psychiky, v ktorom sa odráža túžba po večnosti, strach zo straty a nebezpečenstvo, keď sa city vymknú kontrole.
