Ikona slovenského herectva, Zdena Studenková, nikdy nebola ženou, ktorá by sa bála povedať svoj názor priamo a bez servítky. Jej profesionalita a talent sú nespochybniteľné, no pod povrchom sebavedomej dámy sa po desaťročia skrývalo tajomstvo, ktoré v nej zanechalo hlboké jazvy. Až po dlhom čase sa rozhodla otvoriť jednu z najcitlivejších kapitol svojho života a prehovoriť o rozhodnutí, ktoré navždy zmenilo jej cestu. Téma, o ktorej sa v spoločnosti stále diskutuje len šeptom, sa stala súčasťou jej úprimnej spovede.
V čase, keď sa Zdena nachádzala na vrchole svojej hereckej kariéry a čelila obrovskému tlaku verejnosti, stála pred dilemou, ktorú by nikomu nepriala. Jej kariéra bola rozbehnutá naplno a každá ďalšia rola vyžadovala totálne nasadenie. Vtedy, v momente, keď sa objavili pochybnosti a obavy z budúcnosti, urobila rázne rozhodnutie – podstúpila umelé prerušenie tehotenstva. Toto priznanie nebolo pre herečku ľahké a ani po rokoch o ňom nehovorí bez emócií. Priznala, že v danom momente cítila, že iná cesta pre ňu jednoducho neexistuje.
Herečka otvorene priznala, že jej život bol v tom období riadený predovšetkým ambíciami a potrebou dokázať svoju hodnotu vo svete, ktorý neodpúšťa ani najmenšie zaváhanie. Dnes sa na tieto udalosti pozerá s nadhľadom človeka, ktorý prežil veľa, no bolesť z minulosti zostáva prítomná. Zdena nikdy netajila, že jej cesta k úspechu bola vykúpená mnohými osobnými obetami. Hoci sa často stretávala s kritikou za svoju otvorenosť, ona sama tvrdí, že pravda je to jediné, čo jej umožňuje žiť v pokoji so svojím svedomím.
Rozhodnutie ísť na potrat nebolo výsledkom rozmaru, ale krutou potrebou udržať si kontrolu nad vlastným osudom v čase, keď sa cítila zahnaná do kúta. Studenková podčiarkla, že ženy často stoja pred neľahkými voľbami, o ktorých okolie nemá ani tušenia, a preto by nikto nemal mať právo súdiť ich motivácie. Jej príbeh je zrkadlom doby, v ktorej sa kariéra stávala hlavným pilierom identity a všetko ostatné muselo neraz ustúpiť do úzadia.
Zdena dnes vníma túto skúsenosť ako súčasť svojej komplexnej osobnosti. Neľutuje veci, ktoré sa stali, no netají sa tým, že ide o jazvu, ktorá sa nikdy úplne nezacelila. Jej otvorenosť je pre mnohých inšpiráciou, aby prestali žiť v pretvárke a začali sa na životné tragédie pozerať ľudskejšou optikou. Napriek všetkým búrkam, ktorými si v živote prešla, zostáva Studenková ženou, ktorá vie, kým je, a nebojí sa postaviť čelom k vlastnej minulosti, aj keď je tá minulosť bolestivá a plná nevyriešených otázok.
