V slovenských hereckých kruhoch patrí Emília Vášáryová k absolútnej elite, k žene, ktorú diváci zbožňujú a kolegovia nesmierne rešpektujú. Je ikonou, ktorá na plátne aj na divadelných doskách stvárnila desiatky postáv, pričom každej z nich vdýchla kus svojej vlastnej osobnosti a hĺbky. Napriek tomu, že navonok pôsobí ako dáma, ktorá má všetko pod kontrolou, jej najnovšie vyznanie odhalilo celkom iný obraz. Vášáryová sa totiž bez okolkov priznala k názoru, ktorý mnohých zaskočil: ona v koncept šťastia jednoducho neverí.
Toto prekvapivé tvrdenie z jej úst neznie ako prejav zatrpknutosti, skôr ako výsledok životnej filozofie, ktorú si musela vybudovať po rokoch prežitých v napätí, neustálom kolobehu práce a osobných strát. Emília, ktorá stála pri zrode mnohých umeleckých úspechov, vie, akú vysokú cenu za ne občas musela zaplatiť. V jej optike je život skôr sériou povinností, úloh a momentov, ktoré treba ustáť, než stavom trvalého blaha. Šťastie, ako ho bežne vnímame – ako nejaký cieľ alebo trvalý stav – je podľa nej len ilúziou, ktorou sa snažíme utíšiť svoje obavy.
Jej slová o tom, že „šťastie neexistuje“, otvárajú dvere do jej vnútorného sveta, kde sa mieša profesionalita s bolestnou osobnou skúsenosťou. Vášáryová počas svojej kariéry zažila mnoho vrcholov, ale aj momentov, kedy sa musela vyrovnávať s odchodom blízkych a náročnými životnými etapami, ktoré ju formovali. Práve tieto skúsenosti ju zrejme priviedli k presvedčeniu, že život je o prijímaní reality taká, aká je, bez zbytočného očakávania, že príde niečo, čo nás „spraví šťastnými“. Pre ňu je najvyššou hodnotou práca, disciplína a schopnosť nezastaviť sa, ani keď je ťažko.
Fanúšikovia, ktorí si ju zafixovali ako krehkú aj silnú ženu zároveň, sú teraz zmätení. Ako môže niekto, kto dal toľkým ľuďom radosť svojím hereckým umením, sám tvrdiť, že šťastie je len mýtus? Emília však zostáva verná svojej úprimnosti. Nechce hrať divadlo v súkromí, tak ako ho hrá na javisku. Jej otvorenosť je v dnešnej dobe plnej pozitívnych motivácií a falošného pozlátka na sociálnych sieťach osviežujúca, hoci trochu melancholická. Je to priznanie ženy, ktorá si prešla dlhú cestu a pochopila, že pokoj duše sa nenachádza v hľadaní šťastia, ale v zmierení sa so všetkým, čo život prináša – s dobrom aj zlom, s úspechom aj s prehrami.
