Adela prijala pozvanie do podcastu Čo nás spája, kde sa s Lenkou Šoóšovou rozprávala o svojom živote aj o práci. Nevynechali, samozrejme, ani materstvo a výchovu synčeka Maxíka, keďže ide o dôležitú súčasť jej bytia. Čo ju teda materstvo naučilo?
„Je to úplne iná liga“
V prvom rade je to o prvotných reakciách. Adela priznala, že hoci aj predtým vedela v konfliktoch spomaliť a nepúšťať „prvú vodu“, pri dieťati je to iné. „Pri tom dieťati je to zrazu také halabala a v takej rýchlosti, že som koľkokrát nestíhala. Podľa mňa vôbec nie veľakrát, ale na moje pomery veľakrát mi ušli nervy,“ povedala. Stalo sa jej, že na Maxíka zvýšila hlas či nahúkala.
Zároveň dodala, že dieťa potrebuje zažiť aj paletu rodičovských emócií. „Samozrejme to dieťa tiež potrebuje zažiť, že teda mám aj ja paletu emócií a že už ma fakt vytočil, že zase to nebudeme ňuňu ňuňu,“ doplnila. Napriek tomu mala pocit, že ju tieto momenty vnútorne „plieskali“. A práve to ju podľa vlastných slov spomalilo.
Ráno nemusí byť tip-top
Obľúbená moderátorka veľmi výstižne opísala aj obyčajné ráno pred škôlkou. Kým v jej ideálnom svete by stihla upratať kuchyňu, ustlať posteľ a dať sa do tip top stavu, realita s dieťaťom ju naučila presúvať priority. „Vlastne som si uvedomila, že kľúčové je, aby ráno bola nejaká pohoda preňho,“ vysvetlila.
Keď cítila, že syn je v strese a nechce sa mu do škôlky, radšej si s ním čítala knihu či sa hrala – hoci to znamenalo viac neporiadku alebo meškanie. „Ako keby som vďaka tomu materstvu odchádzala od takej tej výkonnosti, čo by sme ešte všetko stihli, lebo ja som tento typ,“ priznala.
Dnes je pre ňu dôležitejšie niečo úplne iné. „Skôr sa sústredím na to, že máme sa teraz dobre, je v pohode, no tak tu bude trošku viac neporiadku, možno prídeme neskôr. A som za to veľmi vďačná, lebo myslím si, že tá moja taká tiptopovosť a efektívnosť je vlastne tiež len ilúzia a je to nejaká kompenzácia,“ dodala Adela v rozhovore. Materstvo jej teda pomohlo uvoľniť sa z tlaku výkonu a dovoliť si, že nie všetko musí byť dokonalé.
Na otázku, či si dnes dovoľuje viac pre seba v porovnaní s minulosťou, odpovedala s úsmevom, ale jasne: „Dovolím si oveľa menej.“ Keďže pracuje a čas bez syna „vymieňa“ za prácu, príde jej nefér míňať ho ešte na masáže, saunu či prechádzky osamote. „Aktuálne to takto potrebujem mať,“ povedala úprimne.
Zároveň dodala, že si nie je istá, či by bola spokojnejšia, keby si toho času dopriala viac. Zaujímavým momentom bolo aj priznanie, že materstvo jej dalo novú úroveň odmietať pracovné ponuky. Hoci hovoriť nie vedela aj predtým, dnes do rozhodovania vstupuje aj syn. „Teraz beriem do úvahy aj to, že tak teraz by som mala byť, ja neviem, 10 večerov z mesiaca na nejakej akcii do polnoci, a nebudem ho uspávať 10 večerov z mesiaca, tak to nie,“ vysvetlila pragmaticky. Práve on jej podľa vlastných slov pridal možnosť odmietať bez výčitiek.
Adela Vinczeová nám v ďalšom rozhovore ukázala, že materstvo nie je o dokonalosti ani o neustálom pokoji. Je o spomalení, presúvaní priorít a o prijatí toho, že niektoré dni sú chaotické. A možno práve v tejto obyčajnej úprimnosti sa s jej slovami dokáže stotožniť najviac rodičov.
