Po veľkolepej jubilejnej šou prichádza komornosť, blízkosť a sústredenie sa na podstatu. Fero Mikloško v exkluzívnom rozhovore otvára tému MIKLOSKO SOIRÉE – privátnej módnej udalosti, ktorá ide proti pravidlám dnešnej rýchlej a preexponovanej doby.
Hovorí o potrebe spomaliť, o kráse detailu, o slobode tvoriť bez diktátu trhu a o móde, ktorá sa má zažiť z bezprostrednej blízkosti. Prezrádza, prečo vzniká takmer 30 unikátnych lookov len pre jediný večer a čo preňho dnes znamená exkluzivita. Rozpráva o zrelosti, sebavedomí a návrate k vlastnému rukopisu bez kompromisov, ale aj o veľkých plánoch v budúcnosti. Tento rozhovor je o emócii, remesle a skutočnej móde, ktorá zostáva relevantná aj po rokoch.
V lete ste uviedli veľkolepú jubilejnú šou „50 Shades of Miklosko“ plnú extravagancie a stovky hostí. Teraz chystáte pravý opak – komorné, privátne MIKLOSKO SOIRÉE s obmedzeným publikom. Čo vás viedlo k takémuto radikálne odlišnému formátu?
Samotná myšlienka komorného MIKLOSKO SOIRÉE prišla tak trochu ako kontrast k mojej veľkolepej letnej šou „50 Shades of Miklosko“. V lete som oslavoval päťdesiatku vo veľkom štýle – bolo tam všetko, čo si viete predstaviť: veľké pódium, 50 modelov, a 650 hostí… Bolo to úžasné, ale práve preto som cítil, že ďalší krok musí byť iný, intímnejší. Nemám rád opakovanie samého seba; po búrke prirodzene prichádza krátke ticho, a ja som zatúžil po tichu, v ktorom lepšie cítiť každý detail. Tak vzniklo MIKLOSKO SOIRÉE – ako protipól veľlkej pompéznosti, návrat k podstate módy v jej najčistejšej forme.
MIKLOSKO SOIRÉE bude len pre pozvaných hostí, bez masovej publicity. Prečo ste sa rozhodli pre takýto exkluzívny, limitovaný formát?
Exkluzivita v tomto prípade neznamená veľké čísla a masy, ale skôr návrat k istému čaru, ktoré sa v tejto veľkej dobe stráca. Dnes musí byť všetko pre všetkých, okamžite online, v priamom prenose – a ja som si povedal, že to skúsim inak. MIKLOSKO SOIRÉE bude len pre pozvaných hostí – žiadne davy, žiadne tlačenice ani stovky mobilov nad hlavami. Možno to znie netradične, ale práve v tom vidím hodnotu: tí, čo tam budú, zažijú niečo, čo neuvidia nikde inde. Tieto limity dodávajú podujatiu intimitu a vzácnosť; je to ako obľúbená pesnička, ktorú nechcete počuť tisíckrát denne v rádiu, aby sa vám neopočúvala…
V čom je podľa vás zážitok z módy z bezprostrednej blízkosti iný ako na veľkej show, kde divák sleduje modely z diaľky?
Móda zblízka je úplne iný zážitok ako z desiateho radu či z televíznej obrazovky. Keď sedíte meter od prehliadkového móla, vidíte každé prešitie, švíky, cítite pohyb látky, vnímate energiu modelky priamo, nie sprostredkovane cez obrazovku. Z diaľky je móda možno veľkolepejšia, ale skôr ako obraz – vidíte celok, no unikajú vám detaily. Zblízka je to osobné: farby, materiály, vôňa textílie, to všetko na vás pôsobí intenzívnejšie. Pre mňa je vzrušujúce sledovať reakcie ľudí, keď im modelka takmer kráča popri nohách; ten kontakt, oči na oči, šaty na dosah ruky – to sa v aréne s tisíckou divákov nedá zažiť.
Takmer 30 lookov na MIKLOSKO SOIRÉE bude jedinečných a vytvorených len pre tento jediný večer. To je v dnešnej móde dosť netradičné robiť pravidelne takúto veľkú autorskú priehliadku. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?
Budem úprimný: vytvoriť 30 modelov len pre jediný večer je z ekonomického hľadiska možno bláznovstvo, ale umelecky je to nesmierne oslobodzujúce a je to dôvod prečo žijem… Nemusím myslieť na to, či sa ten ktorý kúsok bude dobre predávať alebo či ho viem zopakovať v rôznych veľkostiach. Tieto šaty vznikajú s vedomím, že zažiaria raz a potom ostanú už len v spomienkach a na fotografiách – no a samozrejme u niekoho v šatníku, ale to vie len tá daná dáma. Práve v tom je mágia prehiadok – sú neopakovateľné, ako divadelná premiéra bez reprízy. Každý look tvorím ako samostatné umelecké dielo, ktoré nemusí robiť kompromisy pre masovú produkciu. Možno je to trochu rebelský prístup vo svete, kde sa všetko kopíruje a recykluje, ale mne to dáva zmysel – móda občas môže byť aj jedinečný zážitok, nielen produkt na vešiaku.
Formát komornej prehliadky kladie mimoriadny dôraz na detail a remeslo. Ovplyvnilo to nejako váš spôsob navrhovania týchto modelov? Sú v kolekcii prvky, ktoré by na veľkom pódiu možno zanikli, ale tu ich diváci ocenia?
Presne tak. Keď viem, že divák bude od modelu na dosah, kladiem ešte väčší dôraz na každú drobnosť – paradoxne však nejde o minimalizmus, ale o vedomú, kontrolovanú okázalosť. Pri veľkých šou som občas musel uvažovať v zmysle „aby to videli aj tí úplne vzadu“, teda pracovať s jasnými siluetami a čitateľnou dramatikou. Pri MIKLOSKO SOIRÉE si však môžem dovoliť ísť ešte ďalej: veľké mašle, výrazné objemné rukávy, vrstvené volány, noblesný glam, ale aj zvieracie motívy, ikonické flitre, tvíd – aj tvíd prešívaný flitrami –, perie, hodvábny zamat a po prvý raz aj exkluzívnu koženkovú madeiru v tmavých odtieňoch, či dokonca kožušiny. Zblízka tieto prvky nepôsobia teatrálne samoúčelne, ale ako precízne komponované detaily. Ručné výšivky, štruktúry, kontrasty materiálov a prepracované podšívky tu dostanú svoj priestor, pretože oko diváka zachytí každú nuansu. Mám pocit, akoby som tentoraz netvoril pre štadión, ale pre galériu plnú silných obrazov – a presne to mi dnes dáva zmysel.
Žijeme v dobe rýchlej módy, keď trendy prichádzajú a odchádzajú závratnou rýchlosťou. Vy však staviate na poctivom remesle, kvalite a nadčasovosti. Ako vnímate tento kontrast medzi „fast fashion“ kultúrou a vaším prístupom k móde?
Priznám sa, že s takzvanou rýchlou módou si príliš nerozumiem. Dnešný trend „každý týždeň nová kolekcia za pár eur“ je presným opakom toho, čo robím ja. Tvorím pomaly, premyslene, s dôrazom na kvalitu – a zároveň sa snažím zostať nohami na zemi. Nelietam v oblakoch s tisíckami za každé jedny šaty; tvorím pre ľudí. V mojom portfóliu sú cenovo dostupnejšie kúsky, ktoré sú dostupné širšiemu publiku, ale aj honosné róby – presne tie “mikloškovské“ modely, ktoré ma kedysi preslávili a ku ktorým sa s radosťou vraciam. Chápem, že masová produkcia sprístupnila oblečenie masám, čo má aj svoje pozitíva, ale zároveň sa z nej často vytráca duša. Mne nejde o kvantitu, ale o kvalitu a výnimočnosť. Možno som v tomto trochu staromódny, ale verím, že ľudia v sebe majú prirodzenú túžbu vlastniť niečo hodnotné a trvácne, čo nestratí čaro po prvom nosení.
Beriete MIKLOSKO SOIRÉE aj ako návrat k móde pre radosť z tvorby, bez diktátu trhu? Aký je to pocit, pripravovať prehliadku, pri ktorej nemusíte uvažovať nad komerčným úspechom alebo predajom kolekcie?
Vždy hovorím, že tvorbu do veľkej miery diktuje trh – pretože móda je spoločnosť. Moja tvorba je móda, a tým pádom ju ovplyvňujú ľudia, my všetci, naše aktuálne potreby, nastavenie, sezóna, počasie, energia doby a všetko, čo sa okolo nás deje. MIKLOSKO SOIRÉE nevzniklo mimo reality, ale práve z nej – ako reakcia na moment, v ktorom dnes žijeme. Zároveň si však môžem dovoliť istú dávku slobody a ísť vedome až na hranicu: táto prehliadka bude dekadentná, absolútne cez čiaru. Nie ako póza, ale ako prirodzený odraz doby, nálady a túžby po silnej emócii. Tvorím preto, lebo vnímam ľudí a svet okolo seba, a móda je pre mňa prirodzený spôsob, ako naň reagovať.
O rok máte za sebou takmer 30 rokov kariéry. Nepremýšľali ste už niekedy nad spomalením tempa alebo odchodom zo scény? Čo vás stále ženie dopredu a udržuje v tvorivom nasadení?
Úprimne – po tridsiatich rokoch v móde mám pocit, že idem stále naplno. A je to môj najväčší sen. Oslavovať však budeme až o ďalších dvadsať rokov, pri päťdesiatich rokoch kariéry. (úsmev) Neustále sa posúvame, rastieme a teší ma, že nás aj po troch dekádach oslovujú silní partneri a nové projekty. To je pre mňa jasný signál, že značka MIKLOSKO má stále váhu. Dôležité je ísť dopredu, žiť prítomným momentom a tvoriť pre budúcnosť. MIKLOSKO je pre mňa zárukou kvality, úspechu a kontinuity – a dovolím si povedať, že sa z neho stal „household name“, ktorý ľudia poznajú na celom Slovensku a ktorému dôverujú. Práve to ma motivuje pokračovať ďalej, s rovnakým nasadením a chuťou ako na začiatku v 1997.
