Po piatich rokoch materstva sa totiž L3nik rozhodla povedať nahlas to, čo si množstvo mám potichu myslí, no často sa to boja priznať: chýba jej jej starý život. Chýba jej ona sama.
Lenka vo videu na Instagrame aj v popise k nemu veľmi otvorene pomenovala vnútorný boj, ktorý v sebe prežíva. „Chýba mi moje ja a popritom viem, že už sa k nemu nikdy nevrátim v tej istej podobe. Ako mama sa stále hľadám, hľadám rovnováhu medzi deťmi, povinnosťami a sebou… a je to ťažké jak fras,“ napísala bez zbytočného prikrášľovania.
Zároveň dodala, že materstvo je nepretržitý kolotoč, ktorý sa nedá vypnúť ani odložiť. „Materstvo sa nedá vypnúť ani odložiť na zajtra… ide nonstop, každý jeden deň.“
Ani po rokoch netuší, čo má robiť
Vo videu zaznela aj ďalšia veľmi silná a autentická veta: „Som už 5 rokov mama a stále vôbec netuším, čo mám robiť. Nevymenila by som moju rodinu za nič, ale väčšinu času mám chuť hodiť sa o zem a plakať.“ Bez filtrov. Bez pozlátka. Bez predstierania, že všetko je vždy zvládnuteľné, ružové a pod kontrolou.
Lenka sama priznala, že sa ako mama stále učí žiť, stále hľadá rovnováhu a má pocit, že to „nevie“. A keď je toho veľa, jednoducho má chuť sa rozplakať. Aj to je realita materstva, o ktorej sa často nehovorí.
Svoj typický humor Lenka nestratila ani v tomto emotívnom príspevku. Celé priznanie odľahčila vetou: „V ďalšom živote chcem byť strom.“ Práve na Lenkinej výpovedi je silné to, že prichádza od ženy, ktorá navonok pôsobí ako „supermama“ – zvláda rodinu, prácu, podnikanie, šport, starostlivosť o seba… a predsa prizná, že jej chýba jej staré ja.
A presne na to reagovali aj jej sledovateľky v komentároch. „Vďaka za tieto slová, Leni. Na internetoch to vždy vyzerá všetko tak ružovo, až má človek pocit, že totálne zlyháva,“ napísala jedna z nich. A práve toto je dôvod, prečo má L3nik takú silnú komunitu – nebojí sa ukázať aj tú menej dokonalú, menej instagramovú stránku materstva.
Keď jej jedna z fanúšičiek napísala, že svoje staré ja určite znovu nájde, keď deti vyrastú a budú samostatné, Lenka reagovala veľmi úprimne: „Ja nemienim toľko čakať, preto bojujem a snažím sa každý deň.“ Táto veta hovorí za všetko. Nechce sa „obetovať“ na dvadsať rokov a potom hľadať samu seba. Chce si ju budovať už teraz – popri deťoch, povinnostiach, únave aj chaose.
Možno sa v Lenkiných slovách nájdete aj vy. Niekedy je tou najväčšou inšpiráciou úprimnosť. Priznanie, že materstvo je krásne, ale aj vyčerpávajúce. Že milujeme svoje deti, ale občas nám chýba starý život. Že sme vďačné, ale zároveň unavené. A že to všetko môže existovať naraz.
