Tanečníčka, herečka a speváčka Zea otvorene prehovorila o období, keď jej vlastné telo povedalo STOP. Úprimnou výpoveďou upozorňuje na tlak na ženské telo, chronickú bolesť aj to, že nie všetko je na prvý pohľad viditeľné.
Tanečníčka, herečka a speváčka Alžbeta Ferencová, známa pod umeleckým menom Zea, sa rozhodla pre krok, ktorý si vyžaduje odvahu. Verejne vo svojich stories na sociálnej sieti Instagram prehovorila o zdravotných problémoch, ktoré ju na dlhé mesiace vyradili z pohybu, práce aj bežného života. Jej otvorená výpoveď sa rýchlo stala silnou osvetou – najmä pre ženy, ktoré často bojujú potichu.
Fanúšikovia sa jej dlhodobo pýtali, prečo ju nevidia tancovať, prečo zmizla z pódia aj zo sociálnych sietí. Odpovede však neboli jednoduché – a Zea ich dlho nemala ani sama pre seba. „Na to, že som na konci roka nemohla už pomaly ani chodiť, je toto pre mňa zázrak. Písali ste mi stovky správ, kedy budeme tancovať, prečo netancujem, a nekomentovala som to, lebo som sama nevedela, čo sa dialo a deje… a bola som z toho zúfalá.
Naše telá si hold povedia, kedy STOP. Roky preťaženia ma stopli práve v období, keď som bola najviac ‚v pohode‘. Každodenné chronické bolesti ma stopli, prestala som tancovať, spievať, chodiť von, doslova CHODIŤ, pokiaľ som nemusela… hodiny strávené u lekárov, fyzioterapeutov, reumatológov… to by bolo na ďalších desať stories.“
Diagnóza prišla postupne a bola šokujúca aj pre ňu samotnú. Telo, ktoré celý život fungovalo ako pracovný nástroj, sa zrazu vzbúrilo. „Nervové chronické preťaženie, jedna platnička vysunutá, reumatický zápal väzov a šliach…keď som si to vypočula, nechápala som. Mám dni lepšie, dni horšie, ale k tancu sa pomaly tento rok vrátim – musí to byť pomaly. A pomaly sa musím vrátiť k všetkému… Psychicky som bola na dne, pretože som nespoznávala svoje telo (opuchnutá tvár, vyššia váha. Spoločnosť ti to dáva najavo, nezmyselné otázky typu: ‚nejako si pribrala‘, a vy neviete, čo odpovedať, pretože ste radi, že vôbec chodíte. YEP to bol môj rok! Ja, najviac nedočkavý človek, musím robiť teraz všetko pomaly… držte mi prsty.“
Okrem fyzickej bolesti otvorila aj tému spoločenského tlaku na ženské telo. Poznámky, ktoré sa často berú ako „nevinné“, môžu byť pre človeka v boji so zdravím mimoriadne zraňujúce.
Ženské telo je jedinečné
„A posledná vec – ženské telo je jedinečné a zároveň zložitejšie, reaguje na tieto ‚nepohody‘ a choroby často tým, že to telo na chvíľku nevyzerá najlepšie, ale aj nás tým chráni. Takže vety typu: ‚nejaká si ženskejšia‘, ‚rada papáš‘, ‚čo sa nehýbeš viac‘ a tak ďalej – nerobte to, nikdy neviete, čím si človek prechádza. Ženy sú najviac TOP! Vždy budem za vás orodovať,“
Zein príbeh nie je len osobnou spoveďou. Je pripomienkou, že zdravie nemá viditeľnú mierku, že výkon nie je hodnota človeka a že spomaliť nie je zlyhanie. Jej slová dnes rezonujú u tisícok žien, ktoré sa v nich našli – a možno sa vďaka nim odvážia byť k sebe láskavejšie.
