Rozhodnutie, ktoré vyvolalo otázky aj špekulácie, napokon dostalo jasné vysvetlenie. Dcéra známej speváčky Dary Rolins, krásna Laura sa otvorene vyjadrila k zmene priezviska a naznačila, že za tým nestojí rozmar ani provokácia, ale osobná kapitola. Čo ju k tomuto kroku viedlo a prečo bol pre ňu dôležitejší, než sa môže na prvý pohľad zdať?
Krok, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako drobná administratívna zmena, dokáže v showbiznise rozpútať vlnu otázok, dohadov a titulkov. Tentoraz sa v centre pozornosti ocitla dcéra speváčky a ikony Dara Rolins, Laura. Tá si priezvislo Homolová zmenila na Rolins. Netreba v tom však hľadať žiadnu kalkuláciu ani kariérnu stratégiu, ako sa môže na prvý pohľad niekomu zdať.
„Veľa sa špekuluje o mojom priezvisku – či som Rolins alebo Homolová a prečo som sa rozhodla pre zmenu. Priezvisko som si zmenila z estetických dôvodov. V septembri sa plánujem presťahovať do Londýna a venovať sa trojročnému štúdiu. No a potom neviem, kam ma cesta zavedie. Do českého showbiznisu to však nebude. Nejde o marketingový krok s cieľom odštartovať moju spevácku kariéru ani o napĺňanie ambícií mojich rodičov. Tí, keď sme už pri tom, moje rozhodnutie rešpektujú a chápu. O mesiac budem mať osemnásť rokov, čo znamená, že za svoje rozhodnutia a smer svojho života budem plne zodpovedná sama. To však nič nemení na tom, že moji rodičia pre mňa zostávajú najlepšími kamarátmi, zásadnou oporou a dôležitou súčasťou môjho života. Keby som vedela, že zmena priezviska môjmu ockovi veľmi ublíži, neurobila by som to. Pretože náš vzťah je pre mňa prednejší.“
Vo svojom vyjadrení dala jasne najavo, že za zmenou nestojí marketing, snaha preraziť v hudobnom svete ani tlak zo strany rodičov. Naopak, zdôraznila, že išlo o osobné rozhodnutie, ktoré súvisí s novou životnou etapou. Už na jeseň ju čaká niekoľkoročné štúdium v Londýne a práve pohľad dopredu, je pre ňu momentálne prioritou.
Laura sa nachádza na prahu dospelosti, pričom osemnástka pre ňu neznamená len číslo, ale symbol zodpovednosti za vlastné kroky, smerovanie a budúcnosť. Aj preto chcela veci pomenovať otvorene – bez šepotov v zákulisí a priestoru pre domnienky. Z jej slov však silno rezonuje ešte jedna téma – rodina.
Napriek zmene priezviska opakovane zdôraznila, že vzťahy s rodičmi sú pre ňu absolútne kľúčové. Dokonca priznala, že keby tušila, že by toto rozhodnutie niekomu z nich mohlo ublížiť, vôbec by ho neurobila. Práve rodinné putá stoja v rebríčku jej hodnôt najvyššie.
V prostredí, kde sa každý krok známych mien okamžite analyzuje cez optiku stratégií, pôsobí jej vyjadrenie prekvapivo autenticky. Namiesto veľkých plánov na pódiách či titulných stranách hovorí o štúdiu, neistote, kam ju život zavedie a o túžbe ísť vlastnou cestou – bez nálepiek a očakávaní, ktoré by jej automaticky prisudzovala sláva rodičov.
