Na ľade je tvrdý bojovník, doma zas oddaný manžel a milujúci otec. Tomáš Tatar so svojou manželkou pôsobia ako pár z rozprávky – prirodzene, harmonicky a bez akejkoľvek okázalosti. Najväčšiu pozornosť si však momentálne získava ich rozkošná dcérka, ktorá rastie do krásy!
Na ľade je známy ako tvrdý hráč, ktorý sa nebojí súbojov. Doma však Tomáš Tatar ukazuje úplne inú, nežnú stránku svojej osobnosti. Skvelý hokejista, ktorý momentálne žiari na olympiáde, zažíva skutočne výnimočné obdobie – nielen športovo, ale najmä osobne.
Fanúšikov tento rok potešil rozprávkovou svadbou a krátko nato prišla radosťná správa, že so svojou manželkou budú rodičmi.
Hoci malá princezná mala prísť na svet ešte pred sviatkami, napokon si vybrala symbolický dátum – 25. december 2025. Pre Tomáša s jeho láskou Veronikou je dievčatko tým najkrajším darčekom, aký si mohli priať. Meno Thia nebolo náhodné, výber mal svoj príbeh.
„Je to moderné meno, ktoré sa nám páčilo. Navyše sme chceli, aby sa aj krstné meno dcérky začínalo na písmeno T. V hre bolo viacero mien, ale zvíťazila Thia,“ prezradil pre portál sportovy.cas.
Tomáš je zvyknutý na tlak, a to sa ukazuje aj teraz na olympiáde – dôležité zápasy, očakávania fanúšikov, adrenalín pred rozhodujúcimi momentmi. Napriek tomu však priznal, že nič z toho sa nedá porovnať s pôrodom.
„Zápas je moja práca, hokej hrám už niekoľko rokov, takže je to už rutina. Pôrod som zažil prvýkrát v živote a je to naozaj silný moment…,“ povedal pre spomínaný portál.
Jeho slová hovoria za všetko. Moment, keď prvýkrát držíte svoje dieťa v náručí, úplne mení pohľad na život – aj pre profesionálneho športovca, zvyknutého na veľké emócie. Tomáš a Veronika sa na rodičovstvo pripravovali vedome; nebolo to prekvapenie, ale spoločné rozhodnutie. Na príchod bábätka sa tešili, plánovali ho a dnes si každú chvíľu s dcérkou naplno užívajú. Sociálne siete zaplavujú ich krásne rodinné momenty, z ktorých cítiť pokoj, lásku a vďačnosť.
Rok 2025 pre známeho hokejistu neznamenal len ďalšiu sezónu. Bol to začiatok novej kapitoly, v ktorej už nejde o góly, ale o prvé úsmevy. Nie o víťazstvá na štadióne, ale o malé každodenné zázraky.
