Na ľade tvrdý bojovník, doma oddaný manžel a milujúci otec. Tomáš Tatar so svojou manželkou pôsobia ako pár z rozprávky – prirodzene, harmonicky a bez okázalosti. Najväčšiu pozornosť si však teraz získava ich rozkošná dcérka, ktorá rastie do krásy!
Na ľade je známy ako tvrdý hráč, ktorý sa nebojí súboja. Doma však Tomáš Tatar ukazuje úplne inú tvár, tú nežnejšiu. Skvelý hokejista, ktorý momentálne žiari na olympiáde má ze sebou naozaj výnimočné obdobie. A to nielen športovo, ale najmä osobne. V lete fanúšikov prekvapil rozprávkovou svadbou a krátko na to prišla správa, že budú s manželkou rodičmi.
Hoci malá princezná mala prísť na svet ešte pred sviatkami, napokon si vybrala symbolický dátum – 25. december 2025. Pre Tomáša s jeho láskou Veronikou je dievčatko tým najkrajším darčekom, aký si mohli priať. Meno Thia nebolo náhodné, výber mal svoj príbeh.
„Je to moderné meno, ktoré sa nám páčilo. Navyše sme chceli, aby sa aj krstné meno dcérky začínalo na písmeno T. V hre bolo viacero mien, ale zvíťazila Thia,“ prezradil pre portál sportovy.cas.
Tomáš je zvyknutý na tlak a vidíme to aj teraz na olympiáde. Dôležité zápasy, očakávania fanúšikov, adrenalín pred rozhodujúcimi momentmi. No keď prišiel deň D, priznal, že nič z toho sa nedá porovnať s pôrodom. „Zápas je moja práca, hokej hrám už niekoľko rokov, takže to je už taká rutina. Pôrod som zažil prvýkrát v živote a je to naozaj silný moment…,“ dodal pre spomínaný portál.
Jeho slová hovoria za všetko. Moment, keď prvýkrát držíte svoje dieťa v náručí, mení perspektívu. Aj pre profesionálneho športovca, ktorý je zvyknutý na veľké emócie. Tomáš a Veronika sa na rodičovstvo pripravovali vedome, nebolo to prekvapenie, ale spoločné rozhodnutie. Na bábätko sa tešili, plánovali ho a dnes si každú chvíľu s dcérkou naplno užívajú. Sociálne siete zaplavujú krásne rodinné momenty, z ktorých cítiť pokoj, lásku a vďačnosť.
Rok 2025 pre známeho hokejistu neznamenal len ďalšiu sezónu. Znamenal začiatok novej kapitoly, tej v ktorej nejde o góly, ale o prvé úsmevy. Nie o víťazstvá na štadióne, ale o malé každodenné zázraky.
