Moderátorka Alexandra Orviská (42) nám otvorene prezradila viac o svojom živote mimo obrazoviek – o tom, ako sa občas dostáva do „módnych stretov“ so svojou dcérou, ako prebiehala jej náročná práca v pulzujúcom New Yorku a aké výzvy pre ňu znamenalo časté sťahovanie. Zároveň sme sa jej spýtali, kde by si predstavovala usadiť sa a zakotviť v budúcnosti, keď už nebude tak často cestovať alebo meniť prostredie.
Ak chceš, môžem spraviť ešte dynamickejšiu, magazínovú verziu, ktorá by viac pritiahla pozornosť čitateľa. Chceš, aby som takú spravil?
Stretli sme sa na prestížnom Beauty Balle, kde by ste možno očakávali, že Alexandra bude mať po svojom boku partnera ako sprievod. Opak bol však pravdou – jej spoločníčkou bola jej nádherná dcéra Viki. Otázka, ktorá sa logicky ponúka, znela: dedí Viki po mame zmysel pre módu? Má tú istú vášeň a cit pre štýl, ktorý je Alexandra známa?
„Nie,“ priznala s úsmevom. „Bol to obrovský boj.“ (Smiech.) Viki síce chcela prísť s mamou, pretože na Slovensku netrávi veľa času a takéto spoločné chvíle sú pre ňu vzácne, no jej prístup k obliekaní je úplne iný – je totiž úplným opakom svojej mamy, pokiaľ ide o módu. Pre Viki to, pravdupovediac, nebolo až tak dôležité. Alexandra sa preto smiala, že pravdepodobne po prvýkrát v živote mala jej dcéra na sebe spoločenské šaty.
Práve táto odlišnosť medzi nimi ukázala, že aj keď móda nemusí byť dedičná, spoločné momenty a nové skúsenosti môžu byť rovnako cenné – a zároveň prinášajú množstvo zábavy a nezabudnuteľných spomienok.
Mejkap na dcére bol skutočne nádherný a okamžite upútal pozornosť.
„Moja dcéra je v podstate umelkyňa,“ prezradila Alexandra s úsmevom. „Začínala tým, že si sama maľovala tvár. Bola to jej prvá forma experimentovania s vizuálnym umením a myslím si, že jej to ide naozaj veľmi dobre. Na plese síce mala make-up ešte veľmi jemný a decentný, až by ste ani nepovedali, ako talentovaná je v oblasti líčenia, ale paradoxne – keď je v súkromí – takmer vôbec sa nelíči. Jej prirodzená krása a cit pre farby a tvary sa prejavujú len v tých výnimočných momentoch, keď sa rozhodne zabaviť a experimentovať.“
Keďže Viki študuje v Amerike, Alexandra priznáva, že jej dcéra jej veľmi chýba. „Asi teraz sme boli bez seba dva mesiace, čo je pre nás neobvyklé, pretože väčšinou sme spolu. Keď ju navštívim v New Yorku, často na mňa skoro vôbec nemá čas,“ dodáva s úsmevom a smiechom. Aby si udržali kontakt a trávili spolu kvalitný čas, Alexandra vymýšľa rôzne spoločné aktivity. Nedávno ju dokonca vzala na dovolenku – prvýkrát samé, bez prítomnosti Jonatána. Takéto chvíle im umožňujú načerpať spomienky a posilniť vzťah, ktorý vzdialenosť občas skúša.
„Samozrejme, veľmi mi chýba, a preto nikdy nemám pocit, že mám celú rodinu pohromade,“ pokračuje Alexandra. „Aj keď môj muž konečne prišiel do Bratislavy, stále sa snažíme nájsť spôsoby, ako byť všetci spolu. Možno v budúcnosti spojíme životy tak, aby sme všetci žili v Amerike – uvidíme. Hlavné je, aby sme sa navzájom podporovali a dokázali prežiť tie najdôležitejšie chvíle spoločne.“
