Herec Juraj Loj otvorene priznal, že sa pre jednu divadelnú postavu prepadol do ťažkých depresií, úzkostí aj problémov s alkoholom. Dnes hovorí o rokoch terapie a sebapoznávania ako o najťažšej, ale najdôležitejšej životnej škole.
Herec Juraj Loj dokáže na javisku presvedčivo prežiť cudzie príbehy, no otázka znie – čo sa stane, keď si ich začne nosiť domov? Práve toto sa mu stalo a stálo ho to roky vnútorného boja.
V podcaste Mimóza otvorene prehovoril o období, keď sa prepadol do depresívnych stavov, úzkostí a problémov s alkoholom. Spúšťačom bola konkrétna divadelná postava – muž v dezolátnom alkoholickom stave, ktorého stvárňoval na nitrianskom javisku. Táto rola mu podľa vlastných slov zanechala hlbokú emocionálnu stopu a odštartovala náročnú cestu k uzdraveniu a sebapoznaniu.
Jedna z mojich úloh bola v Nitre, kde som stvárňoval postavu Plachého. Išlo o muža v úplne dezolátnom alkoholickom stave, a ja som si predstavil, že bude natoľko zlomený, že sa bude len triasť. Celé predstavenie som sa tak triasol aj ja,“ opísal Juraj Loj.
Lenže trasenie sa nezaobišlo bez následkov. „Mal som obdobie, keď som veľa pil. A Roman Polák mi za celé skúšobné obdobie nepovedal jedinú pripomienku. Až potom som si uvedomil, že som bol v tom stave permanentne dva a pol mesiaca. Stratil som svoju osobnosť, nevedel som, kto vlastne som.“
To, čo spočiatku vyzeralo ako profesionálna oddanosť a disciplína, sa zmenilo na hlbokú stratu identity. Rola, ktorá mala byť umeleckou výzvou, sa premenila na skúšku jeho vlastného psychického a emocionálneho prežívania.
„Mal som silnú depresiu a úzkostnú poruchu. Na javisku som často nedokázal stáť a musel som so sebou hovoriť, neustále si opakujúc: ‚Volám sa Juraj Loj.‘ Niekedy som zažil také záchvaty počas predstavenia, že som mal pocit, akoby som strácal rovnováhu a kontakt s realitou,“ priznal Juraj Loj.
