
NITRA – Významná slovenská herečka Adela Gáborová by dnes oslávila 86 rokov. Žiaľ, v roku 2007 prehrala svoj boj s rakovinou. Hoci sa nikdy nevydala, mala syna Petra, ktorý len rok po smrti milovanej matky prišiel aj o otca, známeho hudobníka.
Adela Gáborová sa narodila 2. marca 1940 v Brekove v okrese Humenné a detstvo prežila v Košiciach. Po úspešnom absolvovaní herectva na VŠMU v Bratislave sa stala členkou Divadla Andreja Bagara v Nitre (DAB), kde sa rýchlo presadila ako výrazná charakterová herečka. Už od začiatku kariéry ju odlišovala schopnosť stvárňovať zložité, nejednoznačné postavy plné dynamiky, tragického nádychu a melanchólie. Jej talent a osobitý prístup k postavám ju vyniesli medzi výnimočné osobnosti slovenského divadla a filmovej scény.
Adela Gáborová sa postupne stala prvou dámou slovenskej monodrámy, pričom jej meno sa stalo symbolom precíznej hereckej práce a emotívneho herectva, ktoré dokáže diváka úplne pohltiť. Jej výkon v inscenácii „Dnešná Medea“ od Gonczovej sa stal ozdobou mnohých domácich aj zahraničných festivalov a upevnil jej reputáciu ako herečky schopnej preniknúť do najhlbších psychologických vrstiev postavy.
Gáborová nikdy nevyhľadávala jednoduché cesty ani pohodlné role. V divadle stála pri vzniku projektov, ktoré boli nové, alternatívne, neobjavené a často radikálne novátorské. Jej práca bola vždy odvážna, skúmala hranice divadelného umenia a prinášala publiku nezvyčajný pohľad na klasické aj súčasné témy. Práve táto kombinácia odvahy, precízneho remesla a hlbokého pochopenia postavy z nej urobila legendu, ktorej odkaz v slovenskom divadle zostáva živý aj dnes.

Adela Gáborová bola nielen výnimočnou herečkou, ale aj aktívnou iniciátorkou a propagátorkou divadelného života na Slovensku. Spolu s kolegami a režisérom Jozefom Bednárikom sa podieľala na zakladaní Divadla pod hradom a stála pri vzniku Divadla ZDVIH, kde pomáhala formovať jeho umelecký profil a koncepty inscenácií. Pravidelne spolupracovala s ochotníckymi a amatérskymi súbormi ako režisérka, herečka a pedagogička, pričom svojimi skúsenosťami a zanietením inšpirovala generácie mladých umelcov.
Ako pedagogička pôsobila na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU v Bratislave, na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre aj na Teologickej fakulte, kde odovzdávala študentom nielen remeselné znalosti, ale aj cit pre dramatické umenie a umeleckú disciplínu. Svojím profesionálnym prínosom sa stala uznávanou osobnosťou divadelného prostredia – pôsobila ako predsedníčka Združenia divadelníkov na Slovensku a aktívne sa zapájala do činnosti Asociácie Divadelná Nitra, kde podporovala rozvoj kultúrnych iniciatív a festivalov.
Okrem divadla sa Adela Gáborová presadila aj na filmovom, televíznom a rozhlasovom poli. Objavila sa vo filmoch ako Čenkovej deti, Gábor Vlkolinský, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, Šípková Ruženka, Všetci ľudia budú bratia a v mnohých ďalších, pričom každá jej postava nesla nezameniteľnú osobnosť a hlboký emocionálny náboj. Jej kariéra bola dôkazom všestrannosti a zanietenia pre umenie, ktoré dokázala kombinovať s pedagogickou a organizačnou činnosťou, čím zanechala nesmazateľnú stopu v slovenskom kultúrnom živote.

Jej poslednou postavou na divadelných doskách bola v roku 2006 Jekaterina v muzikáli Divotvorný hrniec, kde opäť ukázala svoju všestrannosť a herecký talent. V tom istom roku bol jej celoživotný prínos k slovenskému dramatickému umeniu ocenený štátnym vyznamenaním Pribinov kríž II. stupňa, čím sa jej význam a odkaz v slovenskom divadle oficiálne uznal a vážil.
V súkromnom živote sa Adela Gáborová nikdy nevydala, no mala syna Petra, ktorý sa rozhodol pokračovať v umeleckých stopách matky a dnes pôsobí ako režisér. Jeho otcom bol známy hudobník Dodo Šošoka, a osud mu nedoprial, aby oboch rodičov prežil – Petra postihla tragédia, keď prišiel o matku a o rok neskôr aj o otca.
Adela Gáborová dlhodobo bojovala s rakovinou a jej životný príbeh sa skončil 12. júla 2007, keď vo veku 67 rokov podľahla chorobe. O niečo viac než rok neskôr nasledoval svojou smrťou aj Dodo Šošoka – 21. novembra 2008 zomrel na následky rakovinového nádoru na mozgu. Ich odchod zanechal hlbokú stopu v slovenskom kultúrnom prostredí, no zároveň pripomína, ako veľmi bola ich tvorba a talent dôležitá pre generácie divákov a milovníkov umenia.
