Slovenská verejnosť a svet zmiešaných bojových umení stále spracovávajú hrozivú správu, ktorá pred dvoma mesiacmi zasiahla rodinu známej influencerky Cynthie Jakliovej. Jej náhly odchod vo veku len 31 rokov vyvolal vlnu otázok, smútku a nepochopenia. V centre pozornosti sa logicky ocitol aj známy zápasník Gábor Boráros, ktorého meno bolo s touto tragédiou spájané v rôznych súvislostiach. Dnes, keď prach pomaly sadá, sa Gábor rozhodol prelomiť mlčanie, no jeho slová šokovali snáď každého, kto čakal aspoň náznak hlbšieho sentimentu alebo verejného trúchlenia.
Zápasník, známy svojou tvrdou náturou v klietke, sa k celej záležitosti postavil spôsobom, ktorý mnohí označujú za chladný až bezcitný. Na otázky ohľadom aktuálneho stavu vyšetrovania a toho, ako sa s odstupom času pozerá na osudnú udalosť, odpovedal s mrazivou úprimnosťou. Priznal, že prípad svojej niekdajšej blízkej osoby už aktívne nerieši a jeho myšlienky sú upriamené úplne iným smerom. Atmosféra okolo celého prípadu je pritom stále napätá a rodina zosnulej Cynthie sa snaží domôžiť spravodlivosti a odpovedí, ktoré im doposiaľ chýbajú.
„Nemám na to čas,“ vyhlásil Boráros rezolútne, čím dal jasne najavo, že táto kapitola je pre neho definitívne uzavretá bez ohľadu na to, že vyšetrovacie orgány môžu mať stále rozpracované určité verzie príbehu. Jeho vyjadrenie pôsobí v kontexte vyhasnutého mladého života nesmierne surovo. Zatiaľ čo verejnosť analyzuje každý detail posledných dní mladej ženy, Gábor sa podľa vlastných slov sústredí na svoju kariéru, tréningy a osobný progres. V jeho svete, kde vládne sila a disciplína, zrejme pre minulosť poznačenú tragédiou nezostalo žiadne miesto.
Svedkovia z jeho okolia naznačujú, že zápasník sa od udalosti dištancuje čoraz viac. Kým v prvých dňoch po smrti Jakliovej bol pod obrovským tlakom médií aj polície, dnes pôsobí, akoby sa ho celá vec už ani netýkala. Tento postoj vyvoláva búrlivé diskusie na sociálnych sieťach, kde ľudia nedokážu pochopiť, ako sa dá tak rýchlo „nemať čas“ na niečo také zásadné, ako je smrť blízkeho človeka. Emócie vrie aj v kruhoch blízkych priateľov zosnulej, ktorí toto vyjadrenie vnímajú ako facku do tváre pamiatke mladej mamičky.
Boráros však stojí za svojím a odmieta sa nechať vtiahnuť do emocionálneho víru. Pre neho život plynie ďalej v rytme úderov do boxerského vreca a príprav na ďalšie zápasy. Otázne zostáva, či tento „profesionálny odstup“ nie je len obranným mechanizmom, alebo skutočným obrazom reality, v ktorej sa vzťahy a tragédie končia posledným vydýchnutím, po ktorom už nasleduje len ticho a ignorácia. Čas ukáže, či sa k tomuto mrazivému vyhláseniu ešte vráti, no momentálne sú karty rozdané jasne – Gábor sa pozerá len dopredu a minulosť nechal pochovanú hlboko pod nánosom prachu a nezáujmu.
