Slovensko zasiahla mimoriadne smutná správa, ktorá vháňa slzy do očí nielen obyvateľom Banskej Bystrice, ale aj širokej odbornej verejnosti. Opustil nás človek s veľkým srdcom, uznávaný a nesmierne obľúbený lekár, ktorý zasvätil celý svoj život pomoci druhým. Jeho odchod je o to bolestnejší, že prišiel v čase, kedy sa rodina a blízki ešte nestihli spamätať z predchádzajúcej rany osudu. Tento príbeh lásky a oddanosti, ktorý sa skončil takmer súčasne, vyvoláva v celom regióne obrovskú vlnu pohnutia a smútku.
Lekár, ktorého meno bolo synonymom pre profesionalitu a ľudský prístup, skonal len krátko po tom, čo navždy odišla jeho milovaná manželka. Mnohí, ktorí ich poznali, hovoria o neviditeľnom putu, ktoré ich spájalo natoľko silno, že jeden bez druhého nedokázali na tomto svete zotrvať. Atmosféra v meste je ťaživá a v čakárňach, kde dlhé roky liečil svojich pacientov, dnes vládne hrobové ticho a horia tam sviečky. Pacienti na neho spomínajú ako na záchrancu, ktorý mal pre každého vľúdne slovo a nikdy neodmietol pomoc, bez ohľadu na únavu či pokročilú hodinu.
Prázdnota, ktorá po ňom zostala v nemocničných chodbách, je priam hmatateľná. Kolegovia a zdravotné sestry sa len ťažko bránia emóciám, keď prechádzajú okolo jeho prázdnej ordinácie. Bol to mentor, priateľ a pre mnohých vzor, ako skĺbiť náročnú prácu lekára s hlbokou empatiou. Textúra tohto tragického konca pripomína smutný román o dvoch dušiach, ktoré sa rozhodli nekráčať životom osamote. Sociálne siete zaplavili stovky kondolencií a spomienok od ľudí, ktorým tento výnimočný muž zachránil zdravie alebo prinavrátil nádej v ťažkých chvíľach.
Rodina prežíva nepredstaviteľné chvíle agónie, keďže v priebehu extrémne krátkeho obdobia musia organizovať dve rozlúčky s tými najbližšími. Je to strata, ktorú nedokáže zaceliť žiadny čas. Celá Banská Bystrica sa ponorila do čiernej farby na znak úcty k človeku, ktorý do posledného dychu napĺňal Hippokratovu prísahu a ktorého odchod za svojou polovičkou vnímajú mnohí ako symbolické gesto večnej vernosti. Každý detail jeho pôsobenia v zdravotníctve bude navždy zapísaný v kronikách mesta ako dôkaz nesmiernej obetavosti, ktorá sa v dnešnej dobe vidí už len zriedka.
