Atmosféra v sále počas slávnostného galavečera Slnko v sieti by sa dala krájať. Nikto z prítomných hostí ani divákov pri televíznych obrazovkách nečakal, že oslava slovenskej kinematografie sa v jedinom okamihu zmení na ostré politické kolbisko. Hlavným aktérom tohto nečakaného incidentu sa stal Peter Kelemen, ktorý po príchode na pódium prelomil všetky dekórumy a protokolárne zvyklosti. Jeho slová, ktoré adresoval priamo šéfke rezortu kultúry Martine Šimkovičovej, zazneli v priamom prenose s nečakanou intenzitou a drsnosťou, z ktorej mnohým prítomným naskočila husia koža.
Kelemen, ktorého v tej chvíli sledovalo celé Slovensko, sa rozhodol nevyužiť svoj drahocenný čas len na zdvorilé poďakovania rodine a kolegom. Namiesto toho vypustil do éteru posolstvo, ktoré vyvolalo v radoch umeleckej obce aj medzi divákmi obrovskú vlnu emócií. Vo svojom prejave sa bez servítky obul do aktuálneho vedenia ministerstva kultúry, pričom jeho kritika bola mrazivo úprimná a plná hnevu, ktorý sa v kuloároch očividne hromadil už veľmi dlhý čas. Textúra jeho prejavu nebola len o nesúhlase s úradovaním, bol to priamy útok na kroky ministerky, ktoré podľa jeho slov ohrozujú samotnú podstatu slovenskej tvorby.
V sále zavládlo hrobové ticho, ktoré len občas prerušili záblesky súhlasného potlesku. Každá sekunda, počas ktorej Kelemen stál za mikrofónom, bola nabitá adrenalínom a odhodlaním. Herec a režisér zdôraznil, že umelci už nemôžu mlčať a prizerať sa tomu, čo sa deje za zatvorenými dverami úradov. Jeho hlas sa miestami zachvieval, no nie od strachu, ale od nefalšovaného rozhorčenia nad stavom, do ktorého sa kultúra dostala. Bol to surový výkrik človeka z brandže, ktorý odmieta ohýbať chrbát pred politickou mocou, a to všetko v hlavnom vysielacom čase, kedy sa nedalo nič vystrihnúť ani zamaskovať.
Tento škandál okamžite vyvolal lavínu reakcií na sociálnych sieťach. Kým jedna strana tlieska Kelemenovi za jeho nebývalú odvahu a priamosť, tá druhá hovorí o nevhodnom zneužití kultúrnej scény na politickú agendu. Jedno je však isté – tento večer si nebudeme pamätať len kvôli menám víťazov, ale predovšetkým kvôli tomuto bezprecedentnému momentu, kedy sa umelec postavil systému v priamom prenose. Šimkovičová sa tak ocitla pod paľbou, akú vo svojej funkcii doteraz nezažila, a diskusia o hraniciach medzi umením a politikou po tomto výstupe naberá úplne nové, dramatické obrátky. Celý incident len podčiarkuje obrovskú priepasť, ktorá sa vytvorila medzi vedením rezortu a tými, ktorí túto kultúru tvoria v prvej línii.
