Denis Kováč patrí medzi ľudí, ktorí dokážu hovoriť o svojom vnútornom svete mimoriadne otvorene. Tentoraz prehovoril o tom, čo ho formovalo najviac a čo podľa vlastných slov výrazne ovplyvnilo jeho dnešnú osobnosť. Nehovoril pritom o sláve, kariére ani úspechu. Do centra pozornosti postavil knihy, ktoré sa podľa neho stali nenápadnou, ale veľmi silnou súčasťou jeho života.
Priznal, že kvalitná literatúra v ňom zanechala hlboké odtlačky a práve tie dnes tvoria veľkú časť toho, kým je. Hovoril o čítaní ako o niečom, čo človeka nenápadne mení zvnútra. Nie okamžite, nie hlučne, ale postupne a intenzívne. Každý príbeh, každá myšlienka či veta v človeku podľa neho môže zostať oveľa dlhšie, než si v prvom momente uvedomí.
Denis Kováč opísal, že knihy mu v rôznych obdobiach života pomáhali premýšľať nad sebou samým aj nad svetom okolo neho. Niektoré mu vraj otvorili nové pohľady, iné ho prinútili zastaviť sa a zamyslieť nad vecami, ktoré dovtedy prehliadal. Práve preto dnes vníma literatúru ako niečo oveľa hlbšie než len formu oddychu.
Veľmi otvorene priznal, že mnohé knihy v ňom zanechali emocionálnu stopu. Niektoré myšlienky sa mu vraj vracajú aj po rokoch a ovplyvňujú jeho rozhodnutia, postoje či spôsob, akým komunikuje s ľuďmi. Podľa jeho slov človek často ani netuší, ako veľmi ho dokáže ovplyvniť niečo, čo kedysi čítal možno len počas obyčajného večera.
Rozprával aj o tom, že dnešná doba je extrémne rýchla a ľudia si často nedoprajú čas na hlbšie premýšľanie. Aj preto považuje čítanie za veľmi dôležité. Knihy podľa neho dokážu človeka vytiahnuť z chaosu bežných dní a prinútiť ho sústrediť sa na vlastné myšlienky, emócie aj vnútorné prežívanie.
Jeho slová vyvolali silné reakcie najmä medzi ľuďmi, ktorí sami milujú literatúru. Mnohí priznali, že sa v jeho vyjadreniach našli a presne chápu pocit, keď človeka jedna kniha dokáže ovplyvniť na dlhé roky. Na sociálnych sieťach sa okamžite rozbehli diskusie o tituloch, ktoré zmenili životy čitateľov alebo im pomohli v náročných obdobiach.
Denis Kováč zároveň nepôsobil ako niekto, kto chce moralizovať alebo hovoriť veľké frázy. Práve naopak. Celý jeho prejav bol pokojný, osobný a úprimný. O knihách hovoril s rešpektom a bolo cítiť, že nejde o pózu ani snahu zapôsobiť. Skôr o potrebu pomenovať niečo, čo sa v jeho živote stalo dôležitou súčasťou identity.
Zdôraznil, že kvalitná literatúra človeka nenápadne učí empatii, citlivosti aj schopnosti vidieť svet z iných uhlov pohľadu. A práve tieto „odtlačky“, ako ich nazval, v sebe podľa vlastných slov nosí dodnes. Každá prečítaná kniha vraj v človeku niečo zanechá – otázku, pocit, spomienku alebo nový pohľad na život.
Jeho úprimné slová mnohých prekvapili práve tým, ako hlboko a osobne pôsobili. V čase, keď verejný priestor často zapĺňajú povrchné témy a rýchle vyjadrenia, rezonovalo jeho rozprávanie úplne iným spôsobom. Tichšie, pokojnejšie, ale o to intenzívnejšie.
