Obľúbená slovenská divadelná a televízna herečka Gabika Dzuríková sa rozhodla otvoriť komnatu svojich najvnútornejších spomienok a verejnosti odhalila momenty zo svojho raného detstva, ktoré v nej zanechali hlbokú a nezmazateľnú stopu na celý život. Umelecký svet ju pozná ako ženu plnú neutíchajúcej energie, humoru a temperamentu, no tentoraz ukázala svoju zraniteľnú, hlboko emotívnu a nostalgickú tvár. Pri pohľade do minulosti sa vrátila do čias, kedy bol svet okolo nej ešte úplne bezstarostný, no napriek tomu plný veľkých očakávaní a detských túžob.
V centre jej hlbokého spomínania sa ocitol niekdajší iskričkový sľub, ktorý bol pre ňu v danom období absolútne kľúčovou a priam posvätnou udalosťou. Pre dnešnú generáciu mladých ľudí môže ísť o úplne nepochopiteľný či archaický rituál, no pre malú Gabiku to v tej dobe znamenalo dosiahnutie obrovského životného míľnika, na ktorý sa svedomito pripravovala dlhé mesiace. Herečka s úsmevom na perách, no zároveň s viditeľným dojatím v hlase opísala, ako veľmi prežívala každý jeden moment tohto slávnostného dňa, kedy sa stala súčasťou organizácie a hrdým spôsobom prednášala slová sľubu.
Celá táto slávnosť mala pre ňu obrovskú váhu nielen kvôli samotnému aktu, ale predovšetkým kvôli nesmiernej hrdosti, ktorú vtedy ako malé dievčatko pociťovala pred svojimi rodičmi a rovesníkmi. Každý detail odevu, slávnostná atmosféra v školskej triede a prítomnosť najbližších učiteľov dotvárali atmosféru, ktorú si pamätá do najmenších podrobností aj po mnohých desiatkach rokov. Tento okamih bol pre ňu symbolom oficiálneho vstupu do sveta starších detí, kedy pocítila prvú skutočnú zodpovednosť a hrdosť na vlastné úsilie.
Spomienky na toto obdobie vyvolali obrovskú vlnu nostalgických reakcií aj u jej verných fanúšikov, ktorí začali okamžite zdieľať svoje vlastné zážitky z detstva a zhodli sa na tom, že tieto nevinné rituály mali v sebe neopakovateľné čaro. Gabika Dzuríková svojím otvoreným rozprávaním dokázala, že hoci sa časy menia a režimy odchádzajú, čisté detské emócie, túžba niekam patriť a radosť z malých úspechov zostávajú v ľudskom srdci navždy rovnaké. Dnes sa na tieto chvíle pozerá s dospeláckym nadhľadom a láskavým humorom, no úprimne priznáva, že vtedajšie búšenie srdca od vzrušenia si pamätá dodnes, akoby sa to všetko odohralo iba včera.
