Slovenská diva Sisa Sklovská je známa svojou nespútanou energiou, úprimnosťou a životným štýlom, ktorý nikdy nikoho nenechal na pochybách, že si ide svojou vlastnou cestou. Tentoraz však odložila svoju dravú masku a v rozhovore sa dotkla témy, ktorá je pre mnohé ženy tou najosobnejšou a neraz aj najbolestivejšou – témy materstva. Sisa sa nikdy netajila tým, že jej život sa odvíjal v znamení kariéry, javiska a nekonečných pracovných výziev, no teraz otvorene priznala, čo skutočne stálo za jej rozhodnutím nemať deti.
Nešlo o náhle rozhodnutie, ale o vyústenie životnej filozofie. Sisa otvorene hovorí o tom, že v čase, keď mala na materstvo najväčšie predpoklady, bola jej myseľ a duša úplne pohltená prácou. Hudba, cestovanie a potreba neustáleho pohybu boli jej životnou prioritou, ktorú nebola ochotná vymeniť za pohodlie domáceho krbu. Dnes sa na toto svoje rozhodnutie pozerá s nadhľadom, no zároveň priznáva, že životný štýl, ktorý si vybrala, si vybral svoju daň.
Najväčšia bolesť, ktorú v sebe nosí, nesúvisí s ľútosťou nad nenaplneným materstvom v klasickom zmysle slova, ale s tým, ako sa na túto jej voľbu pozerá okolie. Hoci sa v spoločnosti tvári silne, existuje jedna vec, ktorá ju vnútorne hlboko zasahuje. Ide o neustále otázky a niekedy až nevyžiadané hodnotenie jej životnej cesty, ktorému musí čeliť od ľudí, ktorí nevidia do jej vnútra. Táto kritika či nepochopenie spoločnosti je niečo, čo ju bolí viac, než si ktokoľvek dokáže predstaviť.
Sisa si uvedomuje, že každé rozhodnutie má svoje následky. Jej život je plný úspechov, ktoré si vybudovala vlastnými silami, no dnes, keď sa stíšia svetlá reflektorov, si uvedomuje, že práve táto jedna skutočnosť – chýbajúce potomstvo – je témou, ktorá ju vždy dokáže vyviesť z rovnováhy. Nie preto, že by oľutovala svoju cestu, ale preto, že spoločnosť stále potrebuje škatuľkovať úspešné ženy do rolí, v ktorých sa ony samy nemusia cítiť komfortne.
Diva s veľkým srdcom a nezameniteľným prejavom tak opäť ukázala, že pod nablýskanou fasádou sa skrýva krehká žena, ktorá si prešla dlhou cestou k sebaprijatiu. Jej úprimné slová sú zrkadlom doby, ktorá by mala konečne pochopiť, že šťastie každej ženy má inú podobu. Sisa zostáva verná sama sebe a hoci ju bolesť z verejných súdov niekedy zasiahne, nestráca nič zo svojej noblesy a odvahy stáť si za tým, ako sa rozhodla žiť svoj život. Jej otvorenosť je silným odkazom pre všetky ženy, ktoré sa neboja žiť podľa seba, aj keď to znamená čeliť nepochopeniu.
