BUDAPEŠŤ – Vápencová rakva, uzavretá takmer dve tisícročia, obsahovala kostru mladej ženy obklopenú pokladmi určenými na jej večnú cestu.
Nie každý deň majú archeológovia možnosť zdvihnúť poklop hrobky, ktorá bola uzavretá 1700 rokov – ale presne to sa stalo pod ulicami Budapešti, kde výskumníci odkryli pozoruhodne zachovalý rímsky sarkofág.
Vápencová rakva bola objavená počas vykopávok v Óbude, severnej štvrti, ktorá bola kedysi súčasťou Aquinca, prosperujúcej rímskej osady na brehu Dunaja. A tu je tá mimoriadna časť: odvtedy, čo bola pred stovkami rokov po prvýkrát zapečatená, nebola nikdy otvorená ani narušená.
„Zvláštnosťou tohto nálezu je, že išlo o hermeticky uzavretý sarkofág. Nebol predtým narušený,“ povedala Gabriella Fényesová, vedúca archeologička vykopávok.
Keď tím Budapeštianskeho historického múzea opatrne otvoril ťažké kamenné veko, ktoré bolo zaistené kovovými svorkami a roztaveným olovom, našiel kompletnú kostru obklopenú pokladom artefaktov. Vo vnútri boli dve dokonale zachované sklenené nádoby, bronzové figúrky a impozantná zbierka 140 mincí. Kostná sponka do vlasov, jantárové šperky a stopy po tkanine so zlatými niťami spolu s veľkosťou kostry naznačujú, že hrobka patrila mladej žene.
Rakva bola umiestnená medzi troskami opustených domov v štvrti Aquincum, ktorú obyvatelia opustili v 3. storočí a ktorá bola neskôr premenená na pohrebisko. Hoci archeológovia v blízkosti našli aj rímsky akvadukt a osem jednoduchších hrobov, žiadny z nich sa nevyrovnal bohatstvu ani zachovalému stavu tejto zapečatenej hrobky.
Všetky predmety boli „veci, ktoré zosnulej darovali jej príbuzní na jej večnú cestu“, vysvetlila Fényesová.
„Zosnulá bola pochovaná veľmi starostlivo svojimi príbuznými. Museli naozaj milovať osobu, ktorú tu pochovali,“ povedala.
Počas rímskej éry bola veľká časť dnešného Maďarska súčasťou provincie Panónia, ktorej hranica prebiehala pozdĺž pravého brehu Dunaja – menej ako 1,6 kilometra od miesta, kde bol nájdený sarkofág. V blízkosti sa kedysi nachádzal légionársky tábor, ktorý strážil hranice ríše, a novoobjavené stavby boli pravdepodobne súčasťou civilného osídlenia, ktoré okolo neho vyrástlo.
Antropológovia teraz preskúmajú pozostatky mladej ženy, aby zistili viac o jej veku, zdraví a pôvode. Poloha hrobu a množstvo artefaktov nám však už teraz veľa napovedajú o tom, kým mohla byť.
Sarkofág a jeho obsah „ho rozhodne odlišujú od ostatných“, povedal Gergely Kostyál, odborník na rímsku dobu a spoluzakladateľ projektu. „To pravdepodobne znamená, že zosnulý bol zámožný alebo mal vyššie spoločenské postavenie.“
„Je naozaj vzácne nájsť takýto sarkofág, nedotknutý a nikdy predtým nepoužitý, pretože v štvrtom storočí bolo bežné opätovne používať staršie sarkofágy,“ dodal. „Je celkom jasné, že tento sarkofág bol vyrobený špeciálne pre zosnulého.“
Výskumný tím tiež odstránil vrstvu blata s hrúbkou približne štyri centimetre z vnútornej strany rakvy, v ktorej Fényesová dúfa, že sa nachádzajú ďalšie poklady.
„Mám podozrenie, že by sme mohli nájsť šperky. Nenašli sme žiadne náušnice ani iné šperky patriace tejto žene, takže dúfam, že tieto malé predmety sa objavia počas preosievania bahna,“ povedala.
Pre Fényesovú nie je tento objav len vedecky významný, ale aj hlboko dojímavý.
„Veľmi ma dojalo, akú starostlivosť a prejav lásky sme mohli zazrieť,“ povedala. „Dokonca aj teraz sa trasiem pri pomyslení, aké bolestivé muselo byť pre ľudí v tej dobe pochovať túto mladú ženu.“
