Kristína vo svojom príspevku na Instagrame zdieľala 10 vecí, ktoré o nej verejnosť s najväčšou pravdepodobnosťou nevie. Niektoré veci sa týkajú jej pracovného, iné rodinného a osobného života. Určite vás ale mnohé z nich prekvapia.
Hanba za vlastné telo a roky skrývania sa
Otvorene priznala, že dlhé roky bojovala so sebaprijatím. „Do cca 22 rokov som sa hanbila nosiť sukne a kraťasy. Hanbila som sa za svoje nohy, lebo sa mi na základke posmievali, že som vychrtlá,“ napísala. Zlom prišiel až v dospelosti, paradoxne na javisku – v muzikáli Producenti, kde ju „vyzliekli“ a ona si prvýkrát naplno uvedomila, že je v poriadku taká, aká je. Že nemusí vyzerať podľa predstáv niekoho iného.
Zároveň veľmi otvorene pomenovala, že hoci pôsobí ako človek, ktorý sa nebojí zdieľať, veľkú časť svojho života si vedome chráni. „Veci, ktoré ma najviac formovali, sa nedajú pekne odfotiť, nehovorím o nich verejne a diali sa v tichu,“ napísala. Priznala, že si dáva pozor na svoje hranice, že nie všetko patrí na sociálne siete a že proces hojenia je často neviditeľný, no o to dôležitejší.
Veľkou témou jej výpovede bolo aj učenie sa hraniciam. Hovorí o tom, koľko energie ju stálo prestať sa cítiť vinná, nenechať sa zneužívať, neobetovať sa pre druhých na úkor seba. Priznala, že ju to stálo niektorých ľudí, ale zároveň dodala silnú vetu: „Zachránilo mi to život. Doslova.“ V jednej vete tak zhrnula skúsenosť, ktorú si prechádza množstvo žien – že byť „dobrá“ za každú cenu môže byť deštruktívne.
Keď si myslíte, že si lásku musíte zaslúžiť
Veľmi úprimne sa dotkla aj témy sebahodnoty a lásky. Väčšinu života žila s presvedčením, že ju nikto nemôže mať naozaj rád, že si lásku musí zaslúžiť, vydrieť, vybojovať. A čím viac sa snažila, tým horšie to bolo. Až keď sa úplne stratila, začala sa znovu objavovať, prijala samu seba a svoju hodnotu, prišla skutočná láska. Opísala to s typickým humorom, ale aj veľkou silou – ako moment, keď „vedela, že toto je ono“.
Jedna z najdojemnejších častí sa týka materstva. „Bola som po pôrode Ely a Matildy tri mesiace darkyňou mlieka. Moje mlieko pili desiatky detí a aj dve deti mojich kamarátov.“ S vďačnosťou sleduje, ako dnes rastú, a teší sa, že k tomu mohla aspoň trochu prispieť.
Najväčší úspech? Nie ceny, ale knižka
Hoci bola nominovaná, oceňovaná a fotená, sama hovorí, že keby si mala vybrať, na čo je v živote najviac hrdá, je to jednoznačne jej knižka. „Neviem s tým úplne narábať a ak si mám ja vybrať, čo sa mi v živote najviac podarilo, je to jednoznačne moja knižka pre rodiny O Duške a Luške. Na tú som hrdá najviac na svete,“ priznala obľúbená influencerka.
Rovnako otvorene priznala, že hoci mala rozbehnutú hereckú kariéru v Prahe a hrala v legendárnom Činohernom klube po boku veľkých mien, rozhodla sa to všetko nechať a vrátiť sa do Bratislavy kvôli láske.
Zaujímavým momentom bolo aj jej priznanie, že roky písala pod pseudonymom. Prekážala jej nálepka „protekčné decko“, ktorá sa s ňou vliekla, a tak sa premenovala na Tinu Vargenovú a pracovala bez toho, aby ju ľudia spájali s jej menom. Nie preto, že by sa hanbila, ale preto, že chcela byť hodnotená za prácu, nie za pôvod.
A aby to celé nebolo len vážne, pridala aj jej typicky humorný detail: „Mala som na základke (nechcene) škrečiu farmu a chodila som škrečkov predávať na Miletičku.“ Celý jej príspevok nepôsobí ako zoznam faktov, ale ako intímna spoveď. O hanbe, o hľadaní seba, o stratách, o hraniciach, o láske, o rozhodnutiach, ktoré neboli ľahké, ale boli pravdivé. A možno práve preto sa s ňou toľko ľudí dokáže stotožniť.
